Prisnilo sa mi

Dnes v noci sa mi spalo dobre. Ale. Zobudil som sa asi o pol tretej. Mesiac mi tak silno svietil do očí, že som nevedel zaspať. Otočil som sa a predstavoval si to magnetické pole Zeme, jeho siločiary cez moje telo. Tak som aj zaspal. Sníval sa mi zvláštny sen.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Boli sme s Marcelom koncertovať v Afganistane. Nejaký podnik tri schody pod zemou. Sedeli v ňom iba vojaci. Najprv som im nevenoval veľkú pozornosť, pretože som mal plnú hlavu nášho vystúpenia. Za desať minút by sme mali začať, a program nikde. Konečne prichádza ten chalan, ktorý nám mal priniesť gitary. Sú celé. V obale mojej gitary mám lístok s piesňami, ktoré budeme hrať. Všetci naokolo sú už riadne „pod parou“. Aspoň ich naša neprofesionalita neodradí. Neviem akým spôsobom, a hlavne odkiaľ, sa zrazu objavil Ivan Tásler s nejakým druhým lístkom, samozrejme s inými pesničkami. To som teda nečakal. Podal mi lístok: „Poznáte?“ „Veru nie...“, odpovedal som. Nachvíľu zavládla dusná atmosféra. Čo teraz? Vtom sa vo sne objavil Robo Mikla s MP3 prehrávačom. Vraj sa dá pripojiť aj na internet: „Chlapci, stiahnite to, čo nepoznáte!“ Ja ako „technický typ“ som sa na to podujal, aj keď sa predstavenie už malo začať. „A čo keby sme dali niečo, čo poznáme všetci...?“, ozval sa Marcel a mrkol na mňa otáznik. „Kde si bol doteraz, výborný nápad?!“, povedal som, MP3 prehrávač som ihneď zamenil za svoju hlavu a už aj sme dávali dohromady program. To mi ale odľahlo. Iba jedným okom som si teraz jasnejšie uvedomil, že okrem nás sú tu iba tamtí vojaci. Ak im neulahodíme, môže sa niečo stať. Môžu nás tu namieste umŕtviť. V lepšom prípade nás zverbujú do armády a budeme im hrať, až kým sa nám neroztrhnú aj posledné struny. Zložitá situácia. Zrazu sa zvonku ozval rachot obrneného vozidla. Nastal všeobecný ruch. Z pódia som zazrel dôstojníka, ktorý sa pri dverách zhováral s majiteľom. Keď sa majiteľ nahol k dôstojníkovi a šepkajúc mu do ucha ukázal smerom k pódiu, všetko som pochopil. „Rýchlo preč; to hľadajú nás!“, povedal som ostatným. Pri bare sme sa ospravedlnili a ušli sme zadným vchodom.Po uliciach sa pohybovali nanajvýš púštne mačky a transportéry. Tak sme utekali nevedno kam. Skryli sme sa v nízkej budove zahalenej skupinkou stromov. Mohla to byť dáka umyvárka, lebo vnútri boli umyvadlá a na zemi kachličky, červené. Nepamätám sa, čo presne sa odohralo, ale našli nás aj tu. Zatarasili všetky dvere a my sme ostali zatvorení v umyvárke. Popod dvere sa k nám začala blížiť sičiaca žltá tekutina. Na nohách som mal iba žabky. Keď som pocítil, ako sa zrazu roztápajú a mňa začínájú neskutočne páliť nohy, zobudil som sa...nohy som mal opreté o radiátor...

Martin Krajmer

Martin Krajmer

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

mám rád aj komplikácie... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

41 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
SkryťZatvoriť reklamu