Chrípka, čaj a halucinácie

Pomaly sa zviecham z chrípky, ktorá ma sklátila tesne po Vianociach. Na nešťastie si môj imunitný systém vymyslel, že po každej chorobe, si ešte na nejaký čas vyberie dovolenku. Nie je to nič príjemné. Beh na dlhé trate okorenený sem-tam ma dorážajúcim šprintom. Mimochodom ani sa tej mojej telesnej schránke nečudujem. Ale to už je iná téma. Chcel som vám vyrozprávať zvláštnu príhodu, ktorá sa mi prihodila pri mojej chrípkovej samoliečbe.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (5)

Už druhý deň ma spaľovala teplota 39,5°C a nie a nie klesnúť. V žalúdku iba kyselina po raňajšom zvracaní. Jediná vec, ktorá ma mohla zachrániť bola Cocacola. Prisahám, na nič iné som nemal chuť. Sŕkal som ju cez slamku celý deň. Viem, že sa s takými vecami nesranduje, ale ja som si nemohol ani prdnúť. Až na druhý deň som sa odhodlal „normálne“ piť a jesť. Nemal by som sa tak ľahko poddávať, pomyslel som si nachvíľu večer v posteli. Objednal som si preto bylinkový čaj, že sa vypotím. Netrúfam si povedať, čo v ňom bolo, ale vypil som celý liter. Bol horký ako blen. Veď čo je zdravé, nemusí byť vždy aj chutné... Prekvapivo hneď som zaspal. Až o druhej hodine nadránom som sa prebudil s veľmi čudným pocitom, spotený ako mačka v slipoch zabalená v igelitke. S nechutnou chuťou v ústach som odišiel na záchod. Na mise sa ma zmocnila ohromná úzkosť. Zmätený som nevedel, kde som. Rýchlo som si vypláchol páliacu chuť z úst a na chvíľu sa dostal k sebe. Oprúc sa hlavou o stenu som zatvoril oči. Predo mnou sa začal donekonečna rozbaľovať baliaci papier zložený do veľkosti A4. Rýchlo som otvoril oči a vrátil sa do izby. Hodnú chvíľu som potom sedel potme na posteli nevediac, či spím alebo bdiem. V jednom momente som videl ako letím na pohľadnici spolu s posteľou položenou presne na linajkách pre adresáta. To bol posledný záblesk z podvedomia. Asi o štvrtej. Ráno som sa pekne krásne vrátil k sáčkovým čajom a prestal som ich aj nesladiť.