reklama

Prisnilo sa mi 2

Tento krát som sa v mojom sne vyskytol v Srbsku. Nápadne sa to tam podobalo na dedinku pobliže Nových Zámkov, kde býva moja babka. Ako vojnoví štvanci sme sa skrývali v jej dome. Niekto nás zrejme prezradil, pretože ten večer nás začali z ničoho nič ostreľovať z helikoptéry a z guľometov na druhej strane cesty.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Našu posádku tvorilo vrátane mňa šesť mužov: Jančika, ja a ešte štyria vojaci oddaní našej veci. Rýchlo sme utekali dozadu do garáže kde stál maskovaný náš ľahký tank. Moji muži naskákali dovnútra. Mali nepriestrelné vesty a čierne okuliare. My dvaja s Jančikom sme sa skryli obďaleč. V tom momente dopadla na tank malá bomba. Mojich mužov som viac nevidel. Ako odpoveď sme nabili protitankovú päsť a vyhodili do vzduchu nepriateľské guľometné hniezdo. Nastalo ticho. Nebude to pasca?, spýtal som samáho seba. Ale výstrely utíchli. Celú noc sme hľadali možnosť ako sa dostať z tejto vrcholne nepríjemnej situácie. Jančika sa snažil vypáčiť okno, cez ktoré by sme mohli nepozorovane ujsť. Ja som zatiaľ blúdil v podzemných tuneloch pod domom. Kedy tedy som vykukol cez poklop, čo sa deje nad zemou. Len len, že ma nezbadali. Asi až pri piatom poklope som uvidel, že vzduch je čistý. Vyliezol som von a ocitol som sa na vrchole velikánskej kopy štrku. Naokolo bolo tých štrkových kôp ešte niekoľko. Aj keď boli neskutočne veľké a vysoké, že keď som sa pozrel dole zatočila sa mi hlava, ich vrcholy boli blízko seba. Až tak blízko, že by sa celkom ľahko dalo preskočiť z jednej na druhú. Nebolo to však také jednoduché. Vrchol štrkovej kopy bol iba veľkolsti okrúhleho poklopu, cez ktorý sa vchádzalo do podzemnej chodby. Všade okolo sa len pri dotyku nohou spúšťala kamenná lavína. Vzal som teda igelitku, ktorú som mal vo vačku, naplnil ju skoro doplna štrkom, zakrútil ju nad hlavou a hodil smerom k druhej kope štrku. Ja som sa samozrejme nepustil a letel som za igelitkou ako prívesok. Bol to veľmi presný hod. Igelitka pri dopade na poklop sa akoby magneticky naňho prilepila a ja, aj napriek zotrvačnosti letu, som ostal vysieť na vrchole druhej kopy štrku držiac sa za igelitku. Vytiahol som sa za jej uši, otvoril poklop a ocitol som sa presne v tej izbe, kde Jančika ešte stále vypačoval okno. Vonku sa brieždilo. Rýchlo som mu pomohol a vykĺzli sme cez vypáčené okno na ulicu. Na ceste stála Škoda 120 a jej vodič, mne neznámy muž oblečený v uniforme dôstojníka, nám bežal naproti a v zadychčane povedal: “Ponáhľajte sa, o chvíľu je tu močenský radar!“ Neskôr som sa dozvedel podrobnosti o tomto mužovi, ktorý riskoval život, len aby nás stihol odviezť pred príchodom termo radaru. V aute však bolo voľné iba jedno miesto na zadnom sedadle. Tam si sadol Jančika. Vpredu okrem vodiča, spomínaného dôstojníka, sedel ešte môj strýko z druhého kolena. Rýchlo som navrhol, nech mi otvoria predný kufor. Vyhodil som z neho nepotrebné molitánové podložky a náhradné koleso a ľahol si dovnútra. Zatvoril som kufor a viac si už nepapätám. Iba svetlo svietiace do izby, ktoré som zbadal ráno vyliezajúc spod paplóna.

Martin Krajmer

Martin Krajmer

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

mám rád aj komplikácie... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu