Už vtedy som pochopila, že vďaka fyzikálnym zákonom som mala obrovské šťastie, lebo predmetný bicykel zletel do vedľajšieho pruhu na diaľnici - a chvalabohu nie na moje auto. Preto som aj tentokrát uzemnila moju dcéru ráznymi slovami: „Ostaň v tomto pruhu!" keďže sa chcela pred padajúcim bicyklom inštinktívne presunúť s naším autom do ľavého pruhu.
Lenže auto, z ktorého spadol zle ukotvený detský bicykel (druhý dospelácky bicykel ostal na jeho streche), nečakane pred nami zastalo a vybehol z neho zdesený vodič - priamo nám pod kolesá, len aby zdvihol svoj bicyklový majetok. Mal šťastie, že dcéra mala natoľko dobrý postreh, lebo sa mu stačila vyhnúť a navyše bola nedeľa a na ceste po 13. hodine jazdilo pomerne málo áut.
Potom sme si začali viac všímať autá s bicyklami. Mali ich pripevnené nielen na streche, ale aj vzadu za kapotou auta. Môžem povedať, že sme znova dostali strach pred jedným autom, ktoré sa ocitlo pred nami s hompáľajúcim bicyklom na zadnom štendri, ktorý bol však priviaznaný o ďalší bicykel iba akousi šnúrkou.
Pravdepodobne si ľudia neuvedomujú dosah takýchto havárií a možno aj zničených životov, ktoré môžu mať na svedomí padajúce a lietajúce bicykle. A tiež cyklisti, ktorí jazdia medzi autami po cestách a keď im náhodou príde nevoľno, zoskočia z bicykla a naletia na kapotu okoloidúceho auta, ktorého vodič už nestačí absorbovať nečakané rozhodnutie nešťastného cyklistu.
Ako zakončiť takúto bicyklovú úvahu? Viac zodpovednosti a menej povrchnosti očakávam od vodičov, ktorí na svojich autách vozia nebezpečne upevnené bicykle a iné batožiny. Existujú totiž na takéto aktivity profesionálne držiaky, na ktorých však musia byť bicykle aj správne špeciálnymi popruhmi pripevnené. Lebo raz môže zafungovať efekt bumerangu a práve na ich aute môže skončiť nešťastný cyklista - alebo letiaci bicykel z úplne iného auta...
