Pravdaže, najskôr pri plnení vojenských povinností. Vojenská základná služba je tam uzákonená od 18. rokov: pre mužov na tri roky a pre ženy v trvaní 18 mesiacov. Okrem toho všetci chodia následne v určitých časových intervaloch na povinné precvičovacie manévre. Izraelskí vojaci ale vo veľkej miere suplujú i policajtov, preto môžete s nimi prísť do styku aj pri rozličných a najmä mimoriadne častých kontrolách - či už na letiskách, cestách, pri pamiatkach, v obchodoch i pred vstupom do barov a reštaurácií. S úsmevom na tvári vám prehrabú auto, vysypú kabelky či batohy a preletia po vás s detektorovým prístrojom - či náhodou nemáte pri sebe zbraň... Alebo vám vezmú batožinu, keď sa od nej odpútate čo i len na pár krokov. Podľa nich by v nej totiž mohla byť bomba... Správanie tunajších vojakov však rozhodne nemá v sebe zákerné prvky typických vojnových charakteristík. Ich prvoradou ambíciou nie je zabíjať - ale brániť. Možno aj preto sa tu cítim relatívne bezpečne a nemám strach do tejto nádhernej krajiny občas zavítať a ukázať ju rodine, priateľom a známym.
Musím však povedať, že izraelskí vojaci a najmä vojačky sú nemenným spestrením tunajšieho koloritu. Mladých ľudí v rovnošatách vidíte, ako sa ponáhľajú na vysokoškolské prednášky; vo voľnom čase robia často trebárs i turistických sprievodcov. V duchu som sa musela usmiať, keď som v jednom telavivskom butiku zbadala, ako jednej izraelskej žubrienke v zelenom poslúžil samopal ako vešiak na modely tričiek... J Na moje veľké prekvapenie som ale videla húfy mladulinkých vojačiek v pubertálnom veku prehrabávať sa i v hračkárstve. Kupovali tam všetko možné - plyšákov, bárbiny, spoločenské hry a dokonca i angličáky. Možno ako darčeky pre frajerov či synovcov, ktovie?
Izraelských vojakov i vojačky často stretnete modliť sa pri Múre nárekov - alebo napríklad aj pri čistení pláží. Sólo i spoločne navštevujú múzeá, výstavy, koncerty a keď sa ich dačo opýtate, väčšinou sa s vami ochotne pustia do debaty - či už anglicky, nemecky a veľmi často i rusky (veď v Izraeli žije viac ako milión ruských židov - a neoficiálne oveľa viac). Keď som sa ich náhodne opýtala, aké majú sny a túžby - prekvapivo medzi ne v prevažnej miere patrila návšteva Európy (a nie Ameriky - na moje počudovanie...).
Keďže Izrael patrí medzi subtropické krajiny, ich uniformy sú ušité z vyľahčenej bavlny, často s krátkymi rukávmi. Dievčatá mávajú na nohách ľahučké predpisové sandáliky a na hlavách plážové klobúčiky - ale aj nežensky ťažké samopaly, zavesené na pleciach. K mužskej časti uniformy patrí okrem vojenskej lodičky aj židovská čiapočka, tzv. jarmulka.
Ako matka som však úprimne rada, že moje deti nemusia chodiť domov so samopalmi a v uniformách - a to celkom povinne. Izrael ako krajinu milujem, ale túto časť jej identity by som rozhodne už nikdy nechcela exportovať na Slovensko.
