
Napriek tomu, že som tam bola naposledy služobne iba krátky čas, za dve hodiny som vnímala na promenádovej prechádzke zo starobylej Jaffy do Tel Avivu taký úžasný kolorit, ktorý nemal z vojnou ozaj nič spoločné.
Na prímorskom nábreží som stretla kde-koho: športovcov, hrajúce sa deti, švárneho vojaka, palestínske študentky, mladomanželov, dokonca aj bláznivého recesistu; stihla som si však aj príjemne posedieť v obrovských vankúšových kreslách prímorskej kaviarničky a vnímať neustálu výstavbu tohto kozmopolitného mesta. Zaujal ma i nevšedný pomník v tvare lode a s nadšením som obdivovala telavivský západ slnka.
Do Izraela sa vždy rada vraciam a teším sa, že na jeseň tam pobudnem dlhšie.