Pôvodne som chcela písať o tom, akí sú Číňania nadšení zo slovenského pavilónu na EXPO 2010 v Šanghaji. Ale predbehli ma podaktorí neprajní novinári, architekti, diplomati, a pseudoodborníci na cestovný ruch - jednoducho typickí Slováci, ktorí nedokážu s hrdosťou povedať: vďaka za prezentáciu Slovenska v zahraničí (veď ju potrebujeme ako soľ) ! Okrem toho treba dodať, že svetová výstava trvá pol roka a v tomto časovom horizonte sa tiež kde-čo udeje: vystrieda sa niekoľko desiatok hostesiek, príde zopár stoviek oficiálnych návštev, ale najmä niekoľko stotisíc návštevníkov.
To všetko je ale šmahom jediného šomravého, ba až urážlivého pohľadu vetované, lebo slovenská predstava je väčšinou iná. Aká? To nie je dôležité. Ale vraj Česi majú lepšiu expozíciu. Áno, je priestrannejšia i pestrejšia, keďže dostali na pavilón 7x vyšší rozpočet. Alebo Nemci. Tí však mali v rozpočte na šanghajské EXPO 100x viac. Každý z týchto otrávených jedincov ale zabúda na návštevníkov: a čuduj sa svet, tí v Šanghaji sú nadšení, spokojní, vysmiati - a najmä v trpezlivej pohode (dokážu vyčkávať aj niekoľko hodín, aby si pozreli tú-ktorú expozíciu). Sú to totiž jedineční Číňania, ktorí doprajú úspech aj iným. Navyše nie sú žiadni nerváci a celý deň si pospevujú. A keď si pozriete návštevnú knihu slovenskej expozície, tak pozitívnym superlatívom niet konca-kraja. A státisíce fotografií usmiatych šikmookých človiečikov s našimi švárnymi tanečníčkami, ale aj s dobovými exponátmi budú pre nich dlhé roky spomienkou na to, že navštívili slovenský pavilón. Dokonca akceptovali aj skutočnosť, že už nie sme Čechoslováci - veď český pavilón je vedľa slovenského, tak to rozdelenie je viac ako evidentné.
Nevadí, azda sa raz zmeníme. Za seba a množstvo dobroprajných Slovákov blahoželám slovenskému realizačnému tímu, ktorý rozhodne na nikoho nezazerá a nehrá sa na izolovanú republiku v ďalekom svete. Na vlastné oči som videla množstvo spokojných návštevníkov a jeden z čínskych novinárov mi povedal, že sme sa priam úžasne trafili do čínskej hravej nátury s našim príťažlivým pavilónom. Mne sa náš pavilón páčil, i film Pavla Barabáša o našej krajine, aj správanie nášho personálu. Pravdaže, chcela by som raz vidieť nadšene omráčených návštevníkov po vzhliadnutí našej expozície (ako napr. nemeckej), ale ako sa hovorí, zatiaľ sa radšej držme pri zemi a vyskakujme do reálneho rozpočtu, ktorý nám bol pridelený.
Najprv som nechápala, čo si to Číňania pri vonkajšom pohľade na slovenský pavilón kreslia do svojich drobných dlaní; čínsky novinár mi to však rozlúštil: slimáčik-máčik... tento pavilón sa nám páči. Bravó Slováci!
foto: Eva Krajmerová
