Po úmorne dlho lete sme vystúpili za veľkou mlákou z lietadla a čakali na batožinu. Konečne mala celá naša skupinka kufre a cestovné batohy na vozíku, keď sa vtom sa k nám odkiaľsi prihnal jeden havkáč, ktorý sa zrejme vyšmykol psovodovi a za ním ďalší vlčiak. Najprv ňuchali, potom vrčali a následne riadne nahlas štekali.
Pravdaže, prirútili sa k nám okrem psovodov i policajti a colníci. Naše batožiny jednu od druhej oddelili, aby prišli na to, ktorá z nich by mala byť tá podozrivá. Bola to nakoniec Jankova kabela. Ten najprv akože nič, následne zbledol, potom sa na neho vrhli uniformovaní a odvliekli jeho i batožinu kamsi do kancelárie.
Pravdaže, trielili sme za ním aj my, lebo Janík príliš nevládol žiadnemu cudziemu jazyku. Tak sme mu pretlmočili, aby batožinu otvoril a všetko z nej vybral. Vyťahoval svetre, spodky, slivovicu... a možno i tri kilá doma vyúdených klobás. Bože, keď ich vybalil z alobalu, tie krásavičky rozvoniavali azda až pred letiskovú halu. Biologický terorizmus bol odhalený!
Chudák Janko, tí nenažranci mu klobásky nakoniec skonfiškovali, že vraj je to zakázané dovážať ich do inej krajiny. Zbytočne sme vysvetľovali, že ich vezie jednému nášmu diplomatovi. Ale colníci sa nám potom ospravedlnili, že nechápu tento psí čuchový skrat - no my sme sa im vôbec nečudovali. Tie gurmánske nezbedníčky ozaj rozvoniavali široko-ďaleko. Odvtedy klobásy do sveta radšej nevozím...
