To isté sa stalo aj dcérke Evičke 23. decembra, ktorá mala naplánovaný let z Londýna do Viedne v ranných hodinách. O 10. hodine mi však nešťastne zavolala: „Maminka moja, čo mám robiť? Na tomto letisku kvôli hmle zrušili úplne všetky lety. Ale ja chcem byť veľmi s vami doma na Vianoce!"
Írsky priateľ Ian jej navrhol, že buď ostane s ňou v Londýne, alebo s ním môže letieť z iného londýnskeho letiska do Dublinu. Nie, nie! Naša Evička chcela byť zúfalo s nami.
Expresne som sa telefonicky spojila s najstaršou dcérkou a manželom. Ísť pre Evičku autom do Londýna - to by sme sa nestačili do Štedrého dňa otočiť. Veď Londýn nie je pri Viedni, ani pri Frankfurte. Rozhodli sme sa teda stoj čo stoj zohnať náhradnú letenku. Vedeli sme, že deň pred Štedrým večerom to nebude jednoduché; druhá dcérka Katka začala preto telefonickú inváziu na letecké a cestovné kancelárie a ja som skúšala zistiť dačo na internete.
O pol hodinku mi zavolala Katka, že v jednej cestovke našla milého mládenca, ktorý sa ochotne ponoril do sveta leteckých spoločností - hoci v podstate už mali zavreté, iba si dačo zabudol v práci - a osudovo zdvihol telefón. Tiež mal o hodinu cestovať domov až kdesi na východ Slovenska. No a predstavte si, že onen zázračný Adam nám letenku vysnoril - ale na opačnom konci Londýna! Tam však nebola taká príšerná hmla a lietadlá odtiaľ odlietali - ibaže letenka na poslednú chvíľu stála viac ako 10 tisíc korún. Rýchlo sme zabezpečili peňažnú transakciu, Evička nám sediac v londýnskom metre na velikánskom kufri nadiktovala číslo svojho účtu - a my sme prisľúbili Adamovi od nás bohatého Ježiška, len nech všetko zariadi. Medzitým sa naša cestovateľka s objemným kufrom celú večnosť teperila metrom, autobusom a opäť metrom na opačný koniec Londýna, na letisko Stanstead.
Tam však medzitým padla tiež dosť veľká hmla, takže aj náhradné lietadlo, ktoré malo letieť v podvečer, meškalo viac ako 6 hodín. Čo vám mám povedať, nakoniec sa Evička na Štedrý večer nadránom dostala do Bratislavy. Všetky baby v našej rodine sme svorne plakali a tešili sa z našej odvážnej bludárky.
Minulý rok si Evička letenku rezervovala na skorší termín - a tento rok si už môže pod stromček položiť aj s Ianom dvojtýždňové bábätko, našu malú Ruženku. Azda na budúci rok nebudeme potrebovať dajakého ochotného Adama - ktorému sme pravdaže na jeho veľké prekvapenie po Novom roku dodatočného Ježiška doručili. Verte mi, je to úžasný pocit spolupatričnosti, že chápaví, ochotní a nezištní ľudia medzi nami stále žijú. Vďaka Adamko z nemenovanej cestovky!
Obrázok: internet
