Dokonca aj najväčšie letecké spoločnosti majú pred nimi taký zákonitý rešpekt, že radšej skrachujú, než aby sa rozhodli so svojimi boeningami vzlietnuť. Je to až neuveriteľné, ale za niekoľko dní na celom svete kvôli chŕleniu obrovských mrakov-rumburakov plných popolčeka, piesku a všelijakého svinstva, ktorý vzlietava vďaka vetrisku až do výšky desaťtisíc metrov (práve tam, kde je v súčasnosti najväčšia letecká diaľnica na našej zemeguli) zrušili desaťtisky letov. O takejto možnosti by boli pred týždňom prehrali stávky aj filištínsky a špekulatívne hraví Číňania, o ktorých sa povráva, že hazardérska vášeň ich raz môže vyniesť do neba - alebo poslať do pekla...
Z toho všetkého vyplýva, že tešiť sa do Číny môžem iba potajomky, aj to iba ak vo svojich predstavách. V tvojom prípade, moja nedosiahnuteľná Sinaj - celkom určite platí, že si ťa musím najprv dokonale zaslúžiť. Týka sa to aj čínskej novinárskej akreditácie, ktorej vybavovanie trvá pomaly štvrť roka - a to všetko v dobe vysokých technológií. Myslela som si, že sa Číňania administratívne a organizačne vycvičili na pekingskej olympiáde pred dvoma rokmi, ale kdeže, to bola iba moja naivita.
Na čo sa môžem tešiť?
Nedávno mi pani Slávka, ktorá už nespočetnekrát kráčala po čínskych cestičkách-necestičkách odporučila mnoho zaujímavostí. Vraj sa nemám zabudnúť dať rozmaznávať v niektorom zo šanghajských kaderníctiev, kde sa všetko začína nečakanou masážou šije a hlavy, až potom nabehne dokonale vycvičený čínsky kaderník a za našich jeden a niečo euráča mi spraví ten najúžasnejší účes na svete. To by ma teda nebolo nikdy napadlo, že budem v Číne behať po kaderníctvach... A mám sa potom staviť v niektorej čínskej lekárni, kde objavím najlepšiu jing-jang kozmetiku na svete s maličkými perličkami. A nemám odmietnuť výlety do fabrík na spracovanie čínskeho čaju alebo najúžasnejšieho hodvábu na svete. Od Slávky som dostala dokonca do daru aj čínsko-anglický ťahák pre taxikárov, lebo tí vraj nevedia inak, ako čínsky. A ešte mi poradila vychýrené čínske reštaurácie, o chutiach ktorých sa mi v našich končinách môže iba ak snívať.
Mladá architektka Barborka mi zasa odporúčala nočný život s originálnou ochutnávkou čínskych špecialít na „bicyklových" griloch - najlepšie po 22. hodine, keď už čínski policajti majú po večierke a chystajú sa do ríše snov - lebo takéto podnikanie je tu pravdaže zakázané. Vraj si tam pochutnala na rozlične nastajlovaných špajlách so zeleninkou, mäskom, ovocím a dokonca všelijako ugrilovanými chrobákmi a hadmi. Bŕŕŕ! Ale aj úžasnou ananásovou ryžou - najlepším to zákuskom na svete.
A ešte ju uchvátila šanghajská Oriental Pearl TV Tower so sklenou podlahou. No, výšky príliš nezbožňujem, ale za dobré fotečky a vyhliadkové spomienky vydržím aj nepríjemné závrate. A potešila by som sa vraj určite pohľadu na Old City and Yuyuan Garden, kde si udržiavajú zdravie s čínskymi bojovými umeniami á la taichi tunajší Číňania až do neskorého veku života. Barborku zaujali aj smiešne obrátené domy - podľa povery väčšinou na juh alebo mega moderné fasády ulíc, za ktorými sa nachádza ozajstný čínsky život s domčúrikmi a čínskymi trhmi.
Iný spôsob dopravy
Toto všetko by som uvidela - keby už konečne začali lietať lietadlá. Kedy to bude? NEVIEM... Ale 7-dňová únavná cesta vlakom do Číny ma ozaj neláka - hoci sa ide cez Rusko a Mongolsko. Priateľka Vierka mi spomínala, ako sa takto za bývalého režimu vracala z trojročného diplomatického pôsobenia v Pekingu, pretože sa znenazdajky komunisti rozhodli ušetriť na letenkách a nižšie postavený personál posielali do vlasti po železnici. Ale výhodou by zasa bolo, že vláčikom islandský popolček nevadí. Keby som mala viac času... tak azda by som sa s dobrou kartárskou partiou vybrala nakoniec do Šanghaja i vlakom - ale niekedy pred tridsiatimi rokmi. Dnes mi je už čas vzácny a zdravie o to viac. Nekonečné vysedávanie vo vlakoch - to nie je moja vysnívaná adrenalínová disciplína.
Predsa si len počkám na lietadielko. Však EXPO v Šanghaji trvá až do 1. novembra - čiže celého pol roka. Medzitým možno stihnem aj svadbu našej Evičky, cestu do Londýna či Izraela a plno iných činností. Zatiaľ iba pokorne čakám so zbalenou batožinou, smutno-nádejne sa teším na priateľku Ivanku a zaháňam boľavé myšlienky na odložený let do Číny rozmanitými činnosťami - z rešpektu k nevyspytateľnej, ale obrovskej sile našej matičky prírody...
