
Ako mám vysvetliť svojmu dospelému synovi, ktorý vyštudoval hotelovú akadémiu, že nemá šťastie na solídnych zamestnávateľov? Chalan môže byť v podstate vytešený, že býva doma u rodičov. A že mu hoci nerada - vymieňam gastráče za eurá, aby si mohol aspoň zaplatiť telefónny účet a kúpiť dačo na seba. Keď však jeden z nabúchaných majiteľov zmlátil dodávateľa mäsa, ktorý odmietol miesto peňazí prijať gastro lístky, šokovaný syn v rámci skúšobnej lehoty vzal radšej nohy na plecia.
Keď odtiaľ vypadol, tak po mesiaci mu ďalší exkluzívny putikár oznámil, že si odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne on a všetci ostatní zamestnanci budú platiť sami - a nech mu zaplatia aj za predchádzajúci mesiac, inak im odtrhne hlavu. Pochopili sme, že je to ďalší z rady mafiánov, ktorí si tvoria v našej krajine vlastné zákony.
Objavila sa i zamestnávateľka - naoko solídna dámička - ktorej však kúpil reštauráciu jej zbohatlícky synáčik. Reštaurácia ako lusk, ale finančná disciplína pani fajnovej sa zakladala na výhovorkách, vzdychoch a vyčítavých pohľadoch. „Ale zlatko, však ty si slobodný, teraz ti dám stovku a na budúci týždeň ďalšiu..." Výplatu v celku nevidel ani raz... a boli to najviac štyri stovky mesačne v eurách.
Do centra Bratislavy už mnohí skúsení čašníci a kuchári odmietajú nastúpiť. Skoro všetci majitelia by ich totiž najradšej zamestnávali načierno. Alebo na živnostenský list. Alebo sa ich v neoficiálnej skúšobnej lehote pohotovo zbavujú. A keď už, tak im do zmluvy napíšu minimálnu mzdu s prísľubom, že im dajú na ruku viac. Ale realita je často iba v intenciách minimálnej mzdy.
Čo ostáva podobným nešťastníkom? Vziať nohy na plecia, kúpiť si lístok na vlak či lietadlo a odfrčať do zahraničia. V Taliansku, Rakúsku, či v Alžbetkinom kráľovstve dostanú mnohonásobok toho, čo im slovenskí putikári ponúkajú. Nejeden z podobných slovenských gastropodnikov má síce aj niekoľko hviezdičiek - ale podnikateľské svedomie ich majiteľov má často hodnotu zapľuvanej krčmy. Hoci sú pôvodnými šéfmi najčastejšie multimilionári, šedé eminencie ministrov a iných papalášov. Tak sa u nás podniká.... pekne po slovensky! Našťastie existujú aj v tomto segmente biznisu svetlé výnimky - pokiaľ ich tí vyššieuvedení nezlikvidujú, trebárs vydieračským vymáhaním výpalného. Ako sa z tohto zakliateho kolotoča vymotať? To naozaj neviem...