Tomáš Baťa mi jednoducho učaroval - svojou obrovskou spontánnosťou i neuveriteľnou láskou pre obuv ako takú - v ktorej sú naše ľudské nohy ubytované skoro celý život. Topánky - to pre neho bolo jednoducho magnetické zaklínadlo, o ktorom vedel rozprávať lepšie ako ktorýkoľvek vášnivý zberateľ na svete - alebo ako človek, ktorý tejto neoddeliteľnej súčasti každého človeka zasvätil celý život. Kto tomu neverí - nech si ide pozrieť jeho úžasné múzeum obuvi v Toronte, kde sa dozvie o tisícročnej histórii ľudského príbytku nôh úplne všetko.
Do jeho obuvníckeho impéria v Toronte som sa dostala pred niekoľkými rokmi vďaka nášmu honorárnemu konzulovi v Kanade, ako aj vtedajšiemu obchodnému radcovi Stankovi Polonskému. Uvedomovala som si, že nebude ľahké zorganizovať toto stretnutie, lebo Tomáš Baťa necelý mesiac pred mojím príchodom podstúpil náročnú operáciu bedrového kĺbu. Jeho česká asistentka nám povedala: „Máte na stretnutie vymedzenú polhodinku, viac nemôžeme pána Baťu zo zdravotných dôvodov zaťažovať."
Keď som však začala náš neformálny rozhovor s mojou - podľa neho nádhernou slovenčinou a naviac mu i prezradila, že moji príbuzní pracovali dlhé roky v jeho obuvníckej továrni ešte v pôvodných Baťovanoch i v Sabinove - Tomáš Baťa bol jednoducho môj. Svojej šarmantnej asistentke Martinke zahlásil, že nech zruší jeho program na ďalšiu hodinu, lebo chce počúvať nádhernú slovenčinu z úst sympatickej Slovenky, ktorá je „krev a mlíko pro jeho oči i duši." Začervenala som sa tomuto komplimentu, lebo ako matka troch detí som už dávno na podobné lichôtky nebola zvyknutá.
Pán Baťa mi rozprával, ako si ľudia na celom svete nevedia kupovať správnu veľkosť topánok, najmä tých zimných a uzavretých. Zapamätala som si jedno z jeho ponaučení: Topánky si pred zakúpením poriadne vyskúšajte, prejdite sa v nich po predajni a spomínané typy obuvi si kúpte aspoň o pol až celé číslo väčšie. Môže sa stať, že po celom dni vám noha napuchne a už sa nebudete so svojim topánkami maznať - ale začnete im nadávať a možno ich aj preklínať. Hoci chúdence topánky za to vôbec nemôžu; veď vy ste si iba kúpili nesprávne číslo alebo typ obuvi - a dnes je už výber obrovský. Tento jeho názor sa týkal aj magnetických ihličiek, ktorých má zrejme každá dospelá žena od tínedžerského veku až po dôchodok vo svojej zbierke i niekoľko párov.
„Jehličky - to nejsou boty na celý den. Nejlíp uděláte, když si po jejich obutí co nejdřív sednete, přehodíte nožku přes nožku - a necháte se obdivovat, jaké máte úžasné botičky a ještě hezčí nožky v nich."
Podľa Tomáša Baťu by si mali naše nohy v optimálne tvarovanej obuvi oddýchnuť. Dobrú topánku si na nohe vôbec neuvedomujeme, stáva sa akoby súčasťou nášho tela. I preto by sme nemali príliš dlho trpieť kvôli všakovakým módnym výstrelkom. Ale povedzte to každej druhej cice-mice-parádnice na tejto planéte...
Milý pán Tomáš Baťa! Nedožili ste sa síce svojej vysnívanej 99 - magického čísla, ktoré preslávilo baťovskú obchodnú filozofiu. Zato budete o päť rokov dlhšie a celkom určite naveky obúvať ľudské dušičky na druhom svete. Ďakujeme vám za to, že ste obohatili náš svet o milióny párov obuvi a že ste postavili na nohy množstvo charitatívnych projektov. Pravdaže, je nám ľúto, že vaše obuvnícke impérium na Slovensku i v Českej republike zhltol privatizérsky mamon - ale taký je život. Vy ste chceli, aby bol svet lepší a láskavejší. Taká však ostane celkom určite večná spomienka na vás - milého človeka a šarmantného motýlika, ktorý mal rád chytrých ľudí, pôvabné ženy - a nadovšetko život na našej matičke zemeguli - so svojimi neodmysliteľnými topánkami!
Ilustračná snímka: internet
