Srdce dotĺklo – motýľ odletel...

Dlhé roky pôsobila v SACR vo funkcii generálnej riaditeľky Ivana Magátová a snažila sa pomôcť za mizerný rozpočet s oveľa menším kolektívom spolupracovníkov, ako teraz propagácii Slovenska v intenciách nadčasového motta: Slovensko - malá krajina s veľkým srdcom! Graficky ho dopĺňalo červené srdiečko - ktoré však s odchodom I. Magátovej dotĺklo. Prišlo nové vedenie a povedalo si, že táto vcelku prijateľná vízia o Slovensku nie je originálna a že Slovensko potrebuje niečo vzletnejšie.
Tak viac ako pred rokom s veľkými teatrálnymi gestami, ešte väčšou printovou a elektronickou medializáciou sa za veľké peniaze z tendenčnej kukly vyliahol - motýľ. Mal predstavovať slovenský rozlet, ľahkosť... a čo ja viem čo ešte. Našlo sa síce viac odporcov, ako zástancov tejto novodobej slovenskej identity, ale povedali sme si - no dobre, Slovensko bude lietať na krídlach... fantázie.
Prišiel však medzinárodný veľtrh cestovného ruchu Slovakiatour 2007 - a mnohým z nás sa nechcelo veriť vlastným očiam! Stánok SACR bez akéhokoľvek grafického stvárnenia vyzeral ako nepodarené krematórium - lebo jeho srdce dávno dotĺklo - a motýľ im zrazu potichúčky odletel nevedno kam. SACR a Slovensko stratilo identitu bez náhrady.
Cestovný ruch na slovenský spôsob - to je ozaj bolestná téma, ktorú bývalí politici veľmi radi strkali do najspodnejších šuflíkov - alebo sa veľkohubo vyhovárali. Pamätám sa, ako som pred niekoľkými rokmi robila rozhovor s I. Miklošom na tému slovenského cestovného ruchu a medzi rečou som sa ho opýtala, kedy už konečne bude mať náš cestovný ruch dôstojnejšie postavenie v slovenskom hospodárstve . Rozhovor to bol zaujímavý a pragmatický, lebo tento pán má zasa celkom zdôvodniteľne uprataný hodnotový rebríček. Podľa neho sa však v tom čase museli riešiť dôležitejšie hospodárske problémy Slovenska - energetika, doprava, financie, vstup Slovenska do EÚ a pod.
Prešlo niekoľko rokov - a znenazdajky sa začína biť na poplach! Ako je možné, že naša krajina, ktorá môže ponúknuť klientom všetko okrem mora, má taký úbohý rozpočet na propagáciu a rozvoj cestovného ruchu! Dajme jej viac! Pozdvihnime ju prostredníctvom nového ministerstva cestovného ruchu alebo inej podobnej inštitúcie! Kiež by sa táto vízia stala konečne skutočnosťou!
Pýtam sa však: za akých podmienok, pre koho, za koľko a najmä kedy? Dokedy sa budú meniť častejšie ako je únosné riaditelia SACR a následne identita Slovenska? Dokážeme odlíšiť konštruktívnu kritiku schopných profesionálov CR od negatívneho hodnotenia alebo poklonkovania závistlivcov, pätolízačov a podplácačov - len aby sa dostali na vytúžené vysokopostavené pôsty? A kde ostala odbornosť, zdravý rozum a skutočné vytvorenie umnej koncepcie slovenského CR aj s rezervnými vrátkami v rámci krízovej komunikácie? Potom by sa nemohlo stať, aby v našej koncepcii chýbala akási záložná kapitola: Nepredvídané okolnosti. Keby v nej niečo podobné bolo, tak by sa v netradičnom zimnom období bez snehu nevysielali dookola trápne spoty o ideálnych možnostiach zimných športov na Slovensku. A keby v lete znenazdajky napadol sneh, tak by sa neukazovala preslnená Sĺňava - ale napr. možnosti adrenalínovej turistiky či slovenského kúpeľníctva alebo by sme k nám pritiahli klientov na niečo, čo inde málokedy uvidia. Keď dokážu Maďari pritiahnuť Fínov na kulinársku turistiku, Poliaci spravia rozruch okolo svojej krajiny s reklamnou filozofiou krásnych zdravotných sestričiek a švárnych vodoinštalatérov, bol by v tom čert, keby niektorí z našich kvalitných kreatívcov tiež niečo nevymysleli!
Ale to by konečne muselo zodpovedať personálne obsadzovanie akýchkoľvek profesných pôstov v štátnych úradoch iným kritériám, ako doteraz. A nemuseli by sme si ani povolávať špecialistov, poradcov a odborníkov zo zahraničia. Poznám na Slovensku niekoľko šikovných a dynamických ľudí, pre ktorých by bola skutočná propagácia Slovenska výzvou a pokiaľ by ich za kritické pripomienky znenazdajky zo dňa na deň opäť neodvolali, za krátky čas by sme sa dočkali milých prekvapení. A zvládli by sme to aj s naivným motýľom na krídlach fantázie!