Myslím si, že kde-kto by mu mohol závidieť toľkú priam nákazlivú energiu. Nevedela som pochopiť, ako môže človek v jeho veku s takou rozkošou padať tridsaťkrát za viac ako tri hodiny do kolien, niekoľko minút si v kľačiacej póze užívať slová a melódie svojich pesničiek - a potom svižne vstať, dupať nožičkami (ako naša dvojročná Rosie, keď nedostane, na čo má práve chuť), usmievať sa a donekonečna spievať jednoduché balady - no v excelentnom hudobnom prevedení. V duchu som mu však najviac závidela jeho pravdepodobne diamantmi vykladané kolenové kĺby. Hoci by som mohla byť i jeho dcérou, ani raz by som tak rezko z kľačiacej polohy, ako maestro nevyskočila z tvrdého pódia.
Trošku som sa obávala, ako si organizátori poradia s nečakaným presunom koncertu z Incheby do Sibamac Arény. Príčina bola jednoduchá: koncert bol pôvodne naplánovaný na 13. marca, ale uskutočnil sa z dôvodu Cohenových zdravotných problémov až o 7 mesiacov neskôr. Medzitým sa však v Inchebe rozbehla oveľa lukratívnejšia Talantmánia. No agentúra Vivien toto všetko zvládla na jedničku s hviezdičkou. Miesta označila ručne nalepenými číslicami na stoličkách a sedadlách, hostesky, ktoré mali na klobúkoch vtipne napísané divácke sektory, ochotne a trpezlivo vysvetľovali, kde sa má slovenská masa divákov usadiť. Žiadne zmätky - manažment ako má byť....
Čo povedať k samotnému podujatiu? Kto miluje živé koncerty, ten si prišiel na svoje. Leonard so svojou excelentnou partiou hudobníkov boli ako v hašišovom tranze, dokonca sme zažili gymnastický premet v podaní dvoch šarmantných zboristiek. Keby nebolo úžasných hudobníkov a variabilných anglických textov, tak by na mnohých pôsobil baleťák Leonard (občas si takto akosi zakrepčil) ako nedostihnuteľný uspávač hadov.
Naše publikum ale tohto Kanaďana určite nesklamalo. Vedel sa totiž poďakovať nielen šalejúcemu publiku, ale celému svojmu ansámblu hudobníkov, osvetľovačov, kostymérov a pomocníkov - a pravdaže, najmä publiku. Pridávala sa jedna pesnička za druhou - a my sme odchádzali učičíkaní tesne pred polnocou, plní Cohenovského balzamu pre dušu.
Vraj prišiel do Európy naposledy. Keď je to pravda - lebo mnohí umelci mávajú rozlúčkové koncerty aj dvadsať rokov - tak sa nemienim ani náhodou hnevať, keď bude Leonardov duch v podaní jeho pesničiek nad nami poletovať ešte veľa-veľa rokov. Maestro Cohen nám v Bratislave nielen zaspieval všetko možné až po Haleluja!, ale aj charizmaticky ukázal, ako sa dá šarmantne zostarnúť s diamantovými kolenami a klobúkom na hlave!
