Ako mladučká študentka som si externe privyrábala prekladaním a tlmočením. S pracovníkmi západonemeckej televíznej stanice ARD som sa však poznala už z iných tlmočení na Slovensku. Teraz mali nakrútiť krátky šot o Waldemarovi Matuškovi. Už si nepamätám, prečo to bolo práve na Slovensku, ale vtedy nám bolo všetkým spolu priam úžasne. Jeden deň sme sa motali v limbašských viniciach na oberačkách hrozna a ďalšie dva sme behali po starých zámockých schodoch na Bratislavskom hrade a v iných častiach starej Bratislavy.
Naším stanoviskom bol hotel Devín, ktorý po večeroch a nociach dostával vďaka kučeravému divochovi poriadne zabrať. Waldovi sa jednoducho nedalo odolať. Jeho spôsob zábavy bol strhujúci, vášnivý, ba priam až divoký - a pravdaže, nezabudnuteľný. Pondelky boli ťažké, ale čo mohlo byť pre mňa v dvadsiatich rokoch neprekonateľné? Nič! Ešte dlhý čas mi zneli v ušiach jeho Slávici z Madridu, Jo-ho-ho či Po starých zámeckých schodech...
Jeho Olinka, do ktorej bol zaľúbený ako pubertiak ho však vždy vedela skrotiť. Jej zvonivý hlások, nekonečná láska, vynikajúce zákusky i pagáčiky, organizačné schopnosti a zmysel pre nadhľad ohromne uľahčovali Waldíkovi celý život. Keď som sa ho opýtala na Evičku Pilarovú alebo Helenku Vondráčkovú, len mu zahrali očká, v ktorých sa odrážali vášnivé a krásne spomienky. A čo som pre neho urobila ja? Rozprávala slovensky. „Evičko, mluv na mně, já tu tvou slovenštinu fakticky zbožňuji, ale už jsem hodně zapoměl..."
Waldemar sa síce narodil v roku 1932 v Košiciach, ale detstvo prežil so svojou maminkou, ktorá bola operetnou speváčkou v Prahe. Dlhý rad nádherných pesničiek... Semafor, Rokoko, Zlatý slavík i niekoľko celovečerných filmov... V roku 1986 odišiel so svojou Olinkou a synom Waldíkom do Ameriky, odkiaľ sa však po revolúcii pravidelne vracal na naše pódiá.
Mladá generácia si užíva v súčasnosti iné spevácke hviezdy, my sme si vyspevovali okrem iného aj s Waldom. Môj Vták-ohnivák však bude spievať od včerajška už iba v nebi. Pred nebeskou bránou nám azda pošle ešte pár tónov krásnej pesničky Sbohem lásko - nech mne jít - nech mne jít - bude klid - žádnej pláč už nespraví - ty mé nohy toulavý... já prostě nemúžu zústat na jednom místě - nemúžu opravdu, fakt...
A tam hore, tam to náš československý Pán spevák Waldemar Matuška poriadne roztočí. Veď ho tam bude čakať zástup zanietených fanúšikov... i moja mamička, aj nebohý Števo Bujňák, ktorý ma udrnkal o jeho fotku s venovaním, lebo ho priam zbožňoval. Nám však ostanú krásne pesničky, ktoré si môžeme kedykoľvek pospevovať. Ach, tá láska nebeská...
Waldík, budeš nám chýbať !
