Necítim sa ešte úplne vo svojej koži, lebo jednak stále nevidím príliš ostro a okrem toho vyzerám v dôsledku očnej operácie ako pestrofarebne vymaľované vajíčko. No potrebovala som sa trošku vyvetrať, niečo si kúpiť a ísť na poštu. Bola som presvedčená, že dopoludnia tam nebude skoro nikto, ale ako na potvoru, opak bol pravdou.
Pretože mi bolo dosť teplo, s povzdychom som si vyzliekla kabát, prehodila ho cez ruku - a čakala som. Náhle ma pani za mnou poklopkala po pleci a ticho mi riekla: „Prepáčte, môžem vám niečo povedať?"
Začudovane som na ňu pozrela, lebo som nemala práve komunikatívnu náladu, ale zo slušnosti som sa opýtala: „Želáte si niečo?"
„No, chcem vás iba upozorniť, že máte naopak oblečený pulóver!"
Ľudia okolo to celkom určite museli počuť - a odrazu bolo na pošte hrobové ticho. Mne však prišla celá situácia taká neskutočne podarená, že som sa nahlas rozosmiala a povedala som spontánne na celé fórum: „Nemyslite si, že som sa náhlivo obliekala po náruživom ráne. Iba som po nedávnej operácii očí ešte trocha dezorientovaná."
Poštoví zákazníci sa nečakane začali usmievať a jedna pani podotkla: „Určite vám ten naopak oblečený pulóver prinesie šťastie, to poznám!"
V milej absurdite tohto okamihu nastal na pošte náhle príjemný šum a jeden starší pán sa nesmelo opýtal: „Mladá pani, mohol by som sa vás pre šťastie dotknúť? Už niekoľko rokov som nestretol žiadneho kominára."
Ohromene som sa na neho pozrela - a nakoniec som spontánne súhlasila. O chvíľku som pocítila jemné dotyky na chrbte, rukách, pleciach, hlave - a ľudia sa usmievali a poštové úradníčky tiež. Za sebou som počula: „I ja potrebujem šťastíčko - ďakujem, ďakujem, ďakujem..."
Keďže bola predo mnou ešte jedna pani, požiadala som moju dobroditeľku, ktorá ma upozornila na môj naopak oblečený pulóver, aby mi podržala kabelku - že si ho hneď prezlečiem. Následne mi ochotne podržal kabát jeden pán a ďalší moju poštu, ktorú som držala v ruke.
„Fíha, nevedel som, že na pošte sa dožijem aj striptízu," začula som z davu pobavený hlas.
Ale moji zlatí spoluzabávajúci nevedeli, že som mala pod pulóvrom tričko - takže uvideli len pestrofarebnú letnú lafotinku s hlbokým výstrihom. Pravdepodobne očakávali viac, ale nedali mi to najavo. Zatlieskali mi za „umelecký dojem".
Keď som sa dostala k okienku, úradníčka mi s úsmevom povedala: „Takéto spestrenie služby by som prijala každý deň."
A ja zrejme tiež.
