Jeseň 1985. V tom nádhernom období, kedy stromy žiaria mnohými farmami a listy si poletujú vo vzduchu, som prišiel na sveta ja - tak isto nádherné bábätko, ako toto čarovné ročné obdobie.
V deň, kedy som sa narodil mojej maminke, tak som nebol ako iné bábätká, ktoré stále plačú. Ja som sa na všetkých usmieval, pretože som mal radosť, že som tu. Krásne štvorkilové batoľa. Rodičia mali zo mňa radosť, lebo som stále spinkal, no ako náhle som sa zobudil, tak začal kričať, lebo som chcel jesť. Pani doktorka bola zo mňa nešťastná, pretože som do dvoch rokov vyzeral ako malý buldozér.
Neskôr, keď som sa naučil chodiť, tak som sa ešte nemotorne chytal každého kúska nábytku. Zrazu na mňa museli rodičia dávať väčší pozor, ako keď som bol v postieľke. Vyťahoval som rybičky z akvária, vysýpal mamičke múku, ale keď sa mi dostalo kladivo do ruky - ojojój, bolo zle-nedobre! Začal som rozbíjať nielen moje autíčka, ale i kachličky a stôl.
O pár rokov neskôr, keď ma prihlásili do škôlky - som objavil kúzlo dievčat. Najprv som tam nechcel chodiť, pretože učiteľky mi pripadali ako strigy, ktoré ma môžu upiecť - až kým som nezazrel krásne dievčatko, ktoré si pekne kreslilo pri stolíku. Bola nádherná, vlasy mala gaštanovohnedé a očičká ako dve tropické lagúny. Anička. Stali sme sa kamarátmi naveky.
Keď som mal sedem rokov, nastúpil som na základnú školu. Stará šedá budova na moju sebavedomú osobnosť nevplývala príliš pozitívne, ale odhodlal som sa tam vkročiť a urobil som dobre. Našiel som si tam totiž plno kamarátov a kamarátok, s ktorými sme šantili cez prestávky na našom nádhernom zelenom školskom dvore. S týmito pojašenými ľuďmi sa stretávam dodnes a sme najlepší kamaráti.
Po odchode z tejto zlej, šedej a hrozivo vyzerajúcej budovy, v ktorej boli však aj ľudia s úžasnými srdcami, som prišiel na Hotelovú akadémiu v malebnom mestečku pri Dunaji - do Šamorína. Tu som sa, hoci s menšou pomocou našich profesorov vyučil čašníckemu remeslu. Na prax som zavítal do špičkových hotelov v našom hlavnom meste, kde som sa naučil o tejto zaujímavej práci naozaj veľa.
Som veľmi rád, že som dostal príležitosť študovať tento odbor práve na tejto škole - na kraji malého, ale nádherného mestečka. A bol by som rád, keby sa mi tu podarilo aj zmaturovať.
