Najprv uverejňujem recept, za ktorý pani profesorka nepedagogicky vysmiala nášho syna pred celou triedou. Paľko sa totiž spontánne prihlásil, keď sa na hodine technológie varenia pýtala, či niekto zo žiakov pozná dajaký recept na prípravu dusenej ryže. Náš 15-ročný synátor na hotelke študoval odbor čašník, takže varenie mal iba ako doplnkový predmet. Pripomínam, že túto látku mali v ten deň iba preberať.
Dusená ryža v perine
Jednu šálku kvalitnej ryže (používam jazmínovú alebo basmati) dám jemne osmahnúť na olej - potom celá ryža nádherne vonia. Zalejem ju dvoma šálkami horúcej vody, pridám 2 lyžičky vegety a pomaly pod pokrievkou dusím asi 5 - 7 minút. Keď sa už voda vsala do ryže a navrchu iba tak medzi zrnkami pobubláva, zabalím ryžu s hrncom a pokrievkou do utierky - a strčím ju do periny alebo medzi paplóny či do deky. Za 20 minút sa tam dodusí a nikdy sa takto nepripáli. Keď ju vyberiem z perín, ešte ju premiešam, aby z nej vyšla para. Ryža je krásne sypká a moje deti ju milujú aj bez mäska.
Tento recept sa ľahko pamätá: vždy na jednu akúkoľvek nádobu ryže treba dať dvakrát toľko vody.
Jej ďalšia výhoda: Keď ryžu spravím ráno, na obed je ešte horúca a večer teplá. Takto som si ju často pripravovala, keď som musela niekam odísť, napr. s deťmi k lekárovi. Dusené mäsko som už iba za dve minútky prihriala a mohli sme obedovať.
Túto ryžu varím ozaj často a v podstate ani inú nepripravujem. Dokonca jej musím uvariť väčšinou dvojnásobok, lebo náš večne hladný Paľko ju dokáže jesť aj 10x denne. Naučila ma ju priateľka Anička, keď som sa jej kedysi dávno sťažovala, že sa mi nedarí chutne pripraviť ryžu. A moja maminka, ktorá svojho času tiež vyučovala praktické varenie žiakov hotelovej školy ako vedúca školskej jedálne - mi nestačila recept na dusenú ryžu včas odovzdať, lebo nečakane odletela medzi anjeličkov.
Medzitým som tento môj osvedčený recept naučila naše teraz už dospelé dcérky, ale aj veľa priateliek a známych; bez problémov ju zvládnu aj moji chlapi, česká švagriná a plno príbuzných v našej slovenskej a českej rodine.
Nedostatočnú známku dala pani profesorka Paľkovi pred niekoľkými rokmi vraj preto, lebo si myslela, že si z nej jeden drzý žiak vystrelil.
Náš syn nakoniec na hotelovej akadémii úspešne zmaturoval. Chcem iba dodať, že vôbec si nemienil z dotyčnej profesorky prostredníctvom perinovej ryže spraviť posmech; chcel sa iba spontánne pochváliť, že dačo z technológie varenia predsa len pozná. A pani profesorka - zrejme vďaka svojej profesionálnej deformácii alebo nebodaj predpojatosti - jeho mladícku spontánnosť v tej chvíli neodhadla...
ilustrácia: internet
