My, vnútrozemskí ľudkovia máme často predstavu, že keď je u nás nádherné počasie, v európskej krajine - iba dve hodiny letu od Bratislavy musí byť skoro rovnako. Navyše sa z Alžbetkinho kráľovstva vrátila iba pred dvoma týždňami moja sestra a ospevovala neanglicky slnečné dni, plné pohody a bez jedinej kvapky dažďa.
S manželom sme však tentokrát zažili pravý opak. V piatok sme drkotali zubami, v sobotu nás v prekrásnom Brightone prenasledovali bláznivo-aprílové výkyvy a v nedeľu sme z Wimbledonu doslova prchali, lebo pršalo, fúkalo... až som sa večer riadne prechladnutá spamätávala u dcérky v posteli. Lenže som nemala kúpený ani jediný darček, tak som sa v utorok pozviechala a vyrazila na nákupy. Chyba. O tri hodiny som dýchala sťa astmatický ježko a večer som mala dosť vysokú horúčku. Opäť som sa nadopovala liekmi a na druhý deň, teda včera večer som ako-tak stabilizovaná, ale s obrovskou nádchou nastupovala do lietadla.
Asi po hodine som začala pociťovať nepríjemné pálenie v nosohltane. Objednala som si čaj, vzala tabletku, natrela pod nosom a na čelo eukalyptový olej, ale nič nezaberalo. Poprosila som teda letušku o trocha vody, ale tá už zrejme zbadala, že sa trápim a odviedla ma z prednej časti lietadla do zadnej, kde nebolo tak horúco. Spravila mi na krk priesnitzový obklad, čo trocha pomohlo. O dajakých 10 minút sa bolestivé pálenie hrdla zmenilo nečakane na lapanie vzduchu a doslova ma zalial studený pot. Pochopila som, že je zle, navyše trpím odjakživa na mimoriadne nízky tlak; letuška mi skúsila pulz a bol asi 40 za minútu, tak zavolala druhú letušku a tá jej za pár sekúnd priniesla kyslík. V tom okamihu som s ním bola najväčšia kamarátka na svete! Do toho sme začali pristávať a pre zmenu mi tak bolestivo zaliehalo v ušiach, že nepomáhala voda, žuvačky, ani cukríky a opäť som začala kolabovať. Obetavá letuška mi priniesla dva papierové kelímky a nasadila ich na obe moje uši - tak sa vraj ideálne vyrovnáva najmä pri prechladnutí ušný tlak. Pomohlo. Okolo nás vrieskali miminká a šarmantná letuška Nicol mi potichu rozprávala, že bábätká nemajú ešte úplne vyvinutú eustachovu trubicu a ušká ich často pri pristávaní dosť bolia.
Nakoniec sme pristali, poďakovala som obetavým skyeurópskym letuškám v slovairáckom (?) lietadle - s odmietnutím sanitky, lebo som mala vedľa seba obetavého manžela a pred letiskovou halou syna s autom. Oveľa viac ma totiž hriala predstava domáceho, ako nemocničného prostredia.
Pripomínam, že desiatky rokov lietam pomerne často najmä služobne a snažím sa byť vždy pripravená aj na zdravotné problémy. Miesto záveru však musím konštatovať, že v lietadle sa dýchacie problémy ozaj dosť výrazne zhoršujú, lebo tam panuje suchý vzduch, klimatizácia a všelijaké vzdušné výkyvy. A vo Veľkej Británii môže byť mizerné počasie aj vtedy, keď je u nás báječne slnečno. Takže si tam treba vziať pláštenky, čapice, svetre, pevné topánky - a zabudnúť na akúkoľvek parádu. Lebo zdravie máme iba jedno a takýto zážitok rozhodne nepatrí medzi príjemné, to mi verte!
