Trojročná Katarínka bola dychtivá - ako skoro každé dieťa v jej veku - aby sa naučila a najmä pochválila v škôlke a pred rodinou s novými pesničkami. Už sme mali napr. zvládnuté: Neďaleko od Trenčína, Kukulienku, Východné dievčatá, Trenčín-dolinečka, Kukuričku, hrášok, fazuľku... Raz som si spomenula na jednu dosť dlhú, ktorá mala veselý text:
Mala som milého, čo sa myší bál,
pre žalostné myši k nám nechodieval.
Vzala som ho za rúčku a previedla cez lúčku.
Milý môj - tu mi stoj, myší sa neboj.
Mala som milého - a už nemám nič,
bo mi ho zožrala tejto noci myš.
Kde sa mačky túlali, že myši nelapali
a môjho milého zožrať nechali!
Kačenka bola so svojím detským zmyslom pre humor nadšená furiantským textom pesničky, iba sa jej pravdaže slová v trojročnej hlavičke donekonečna všelijako plietli. Ale bola vytrvalá, tak som jej trpezlivo jednotlivé slovíčka šepkala do uška ešte aj v električke. Lístok som si pripravila už vo vlaku - ale označiť som ho akosi zabudla.
„Kontrola cestovných lístkov!" zahrmelo nad našimi hlavami.
Bez slova som podala mladému revízorovi cestovný lístok.
„Ale pani, ten lístok nie je označený, to je za pokutu!" prísne na mňa vychŕlil.
Úplne vo mne hrklo. Spomenula som si, že v peňaženke mám už iba niekoľko drobných. Začala som preto revízorovi vysvetľovať, že som si lístok fakt chcela označiť, iba ma dcérka zabavila. Niektorí spolucestujúci sa nečakane pridali na moju stranu.
„Pán revízor, mladá pani ozaj učila toto dievčatko spievať akúsi pesničku, dačo sme aj začuli," všelijako sa za mňa prihovárali.
Prísny revízor pozrel na moju Katku a otrávene sa jej opýtal: „Tak čo ťa to tá tvoja mama učila spievať?"
„Ujo, to nie je žiadna mama, ale moja maminka a učili sme sa pesničku o takom strachopudovi, čo ho zjedla myš!" pozrela na neho odvážne.
Takú odpoveď pán revízor asi nečakal a zrejme si myslel, že moja dcérka si vymýšľa. Prevrátil oči a prísne zavelil: „"Tak mi ju teda zaspievaj, keď si taká šikovná!"
A naša Katka spustila na celú električku: Mala som milého, čo sa myší bál...
Ľudia sa usmievali a revízor nad veselým textom a detským hláskom o chvíľu tiež. Keď Katarínka dospievala, celá električka jej zatlieskala, dokonca i pán revízor. Bez slova označil náš lístok a podal ho Kačke so slovami:„A povedz tvojej maminke, že si jej odspievala pokutu. Ale zapamätám si vás, takže to bolo naposledy!"
Vďaka tomuto revízorovi máme v našej rodine o jeden krásny zážitok viac. Veď o čom je život? Podľa mňa aj o našich úžasných deťoch, nezabudnuteľných zážitkoch s nimi a občas aj o chápavých revízoroch...
ilustračné foto: internet
