Vtedy ešte v bežnom živote príliš mobily nefungovali, takže sa všetko oznamovalo na dnešné pomery dosť zdĺhavo cez pevné telefonické linky. Možno by bola mala táto tragédia s dnešnou mobilnou telefónnou sieťou úplne iný scenár...
Môj manžel, ktorý sa narodil v Ostrave, má veľkú časť príbuzenstva práve v tomto meste. Jeho rodiskom bol netradičný dvojposchodový rodinný dom zo začiatku 20. storočia, v ktorom bývala pôvodne celá rodina môjho svokra, ktorý pochádzal z desiatich detí. Postupne ho prebudovali na rodinné sídlo s piatimi bytmi.
Vtedy, pred onou neuveriteľnou tragédiou tam bývalo šesť ľudí vo veku od 14 do 82 rokov. Strýka s manželkou Maruškou však nečakane niekoľko hodín predtým odviezli do nemocnice so žalúdočnými problémami, ale Marušku nakoniec pustili po niekoľkých hodinách domov. Strýko si vďaka hospitalizácii požil ešte niekoľko rokov po tejto udalosti. Inak by bolo bývalo obetí veľkého nešťastia šesť.
Čo sa vtedy udialo?
Po rozsiahlej a najmä zdĺhavej policajnej rekonštrukcii tohto nešťastia sa zistilo, že na jeden ostravský komín sa v onú silvestrovskú mrazivú noc posadil havran, aby sa trocha ohrial. Zrejme tam však zaspal či zamrzol a padol do komína, ktorý nemal ochrannú zabezpečovaciu mriežku - a upchal ho. Do domu začal zákonite prenikať prostredníctvom ústredného kúrenia smrteľný kysličník uhoľnatý, ktorý však nepáchne, takže ho naši príbuzní nemohli identifikovať. Postupne tento smrteľný plyn naveky uspal všetkých prítomných obyvateľov vrátane psa - vydržali to jedine akváriové rybičky.
Nehodu objavili až v prvý pracovný deň po novom roku, lebo naša príbuzná Mirka neprišla do zamestnania. Keďže nedvíhala telefón, šli zazvoniť k nim domov a keď ani tam nikto nejavil známky života, dokonca ani pes neštekal, zavolali požiarnikov.
Hoci patrím medzi pragmatické bytôstky, nevedela som sa z tohto šoku vyše hodiny spamätať. Najprv som sa poriadne vyplakala - a potom som postupne túto smutnú správu zavolala manželovi, svokre a ostatnej rodine.
Päť truhiel bolo pri spoločnom pohrebe srdcervúcim mementom poznatku, že táto udalosť sa nemusela stať, keby bola naša ostravská rodina rešpektovala v ich dome všetky bezpečnostné opatrenia - medzi ktoré však ochranná mriežka komína žiaľ v tom čase ešte povinne nepatrila. O každý, aj starý dom sa treba priebežne starať - to vieme už naveky. Okrem toho v nás zarezonuje po každých Vianociach smutná spomienka na naše predčasne skonavšie slniečka, ktoré sme mali ozaj rady a veľmi nám chýbajú všetky do jedného: tety Maruška, Mirka a Marta, sesternica Mirka a jej 14-ročná dcérka Terezka. Všetkým posielame tichú a vrúcnu spomienku...
