Do poloprázdnej letiskovej haly sme vstupovali bok po boku: východniarska rodinka v zložení: žena v stredných rokoch a staručká pani, ktoré vyprevádzali syna a zároveň vnuka niekde na skusy do sveta. Keďže sme stáli pri jednom termináli, tak ich mládenec cestoval zrejme tiež do Veľkej Británie - a možno i ďalej. Podľa rozhovoru som pochopila, že mamička šla synovi ešte priplatiť za nadváhu skoro 30 kilového kufra. Keďže som stála s naším kočíkom trocha bokom, priplichtila sa ku mne z tejto východniarskej skupinky hovorná, možno 80-ročná starenka so šatkou na prešedivenej hlave a v decentných šatách pripomínajúcich kroj starých dedinských ženičiek, ktorá sa ma láskavo opýtala:
„Aj vy cestujete do sveta?"
S úsmevom som odvetila: „Nie, ja tiež odprevádzam dcérku s vnučkou, obe bývajú teraz v Londýne."
Uznanlivo prikývla a medzitým, ako mi podchvíľou zvedavo nazrela do kočíka, kde sladko spinkala naša trojmesačná princezná, tak sa mi pochválila, že aj ona má pri Prešove dve vnučky, a to päť- a sedemročnú. A stále sa fascinovaným pohľadom vracala do nášho kočíka.
„Aká krásna bábika!" s obdivom vzdychla starenka na adresu našej Ruženky.
„Hm, to viete, teraz už skoro všetky maličké bábätká vyzerajú ako bábiky," premýšľala som nahlas.
Starenke sa nečakane rozlial úsmev na vráskavej tváričke: „Panička moja, ale veď ja môžem také dve priviezť z Bratislavy mojim vnučkám! Takýmto darčekom ich celkom určite prekvapím! Viete, moje vnučky sa rady hrajú s bábikami a takéto by sa im veru náramne páčili. Veď mi len rieknite, kde ste tú krásnu panenku pre vašu vnučku kúpili? Aj bola takto oblečená? Dúfam že ste ju dostali tuto v Bratislave?"
Zmätene som na ňu pozrela a vtom mi zaplo. „No, ako by som vám to len povedala - tuto v kočíku, to nie je kúpená bábika, ale ozajstné živé bábätko. Moja vnučka, viete? Taká sa nedá kúpiť nikde na svete."
„Starenka chvíľu začudovane premýšľala, no čoskoro pochopila svoj omyl a veselo zvolala na svoju dcéru: „Len sa pozri Mara moja, ja som si naozaj myslela, že v kočiari má táto panička šumnú bábiku. Chcela som také dve kúpiť Monike a Simonke. Lenže pani riekla, že to je ich spiace bábo. No povedz, je to možné, že sú teraz nové deti také malé - a také švárne ako panenky?"
Spontánne sme sa spolu s jej dcérou rozosmiali nad milým omylom i svojským slovníkom rozprávkovej starenky, lebo veď ona celý čas východniarsky hútorila (čo však neviem v tomto zaujímavom nárečí hodnoverne opísať).
Ale keďže som našu malú cácorku videla prvý raz v jej bábätkovskom živote ozaj iba pred dvoma týždňami, tak som si spomenula, aká mi vtedy pripadala neuveriteľne maličká. Pritom naša trojmesačná Ruženka má teraz úctyhodných šesť kilogramov.
Ešte som poradila starenke kdesi od Prešova, že všelijaké krásne bábiky, ktoré vyzerajú ako živé bábätká celkom určite dostane, dokonca oblečené - v niektorom väčšom hračkárstve. Poďakovala mi - a ja jej v duchu tiež - za nádherný zážitok, ktorý mi rozsvietil celučičký deň. Azda niekedy v budúcnosti porozprávam našej Ruženke, ako si ju raz dávno jedna milá starenka pomýlila s bábikou...
Foto: autorka
