Chytila ma nostalgia a možno troška aj výčitky, že som to mala spraviť už dávno. Pokiaľ som bola ešte v dynamickom pracovnom procese, tak som ako mama dospelých detí organizovala občas rodinné stretnutia vo forme návštevy divadiel a koncertov, ale veľká časť môjho času opäť padla na oltár práce. Áno, snažila som sa pomáhať iným, veď zmysel nášho života spočíva v tom, koľkých ľudí sme ovplyvnili a koľko našej pomoci našlo živnú pôdu. Ale kde ostali moje predsavzatia?
Keď som sa prehrabala vo svojich spomienkových šuflíkoch, tak som tam našla skrytú túžbu naučiť sa hrať na klavíri, lenže sme naň v rodine nikdy nemali dosť peňazí. Tak som sa naučila hrať aspoň na mandolíne, čo ma síce príliš nebavilo, ale aspoň som dostala základné hudobné vzdelanie. Neskôr ma moja fantázia na základe filmov s Louis de Funes priviedla na skrytú túžbu naobedovať sa v nóbl reštaurácii. Z tejto naivnej predstavy sa rozvinulo moje zapálenie pre varenie, takže som aspoň spoľahlivo a vraj chutne tridsať rokov kŕmila všetkých členov domácnosti a priateľov. A tiež som túžila vyštudovať vysokú školu, čo sa mi nakoniec podarilo s veľkou časovou okľukou, ale úspešne.
Čo by to však malo byť teraz, keď som prekonala zákerné zdravotné problémy? Bože, veď ja som najmä rada, že ešte žijem! Zatiaľ nevládzem ani lietať a cestovať, ešte zopár mesiacov budem musieť zhlboka dýchať a naberať nevyhnutnú energiu, veď som za tri mesiace schudla 22 kíl. Ale mozog mi chvalabohu pracuje a fantázia tiež. Nech sa páči, tu je môj „funebrácky zoznam":
1. Úplne sa vyliečiť a optimálne si tak predĺžiť život
2. Podeliť sa s mojimi liečebno-alternatívnymi skúsenosťami
3. Let balónom pre moju rodinu (všetci sa toho boja okrem mňa)
4. Ísť s celou rodinou na spoločnú dovolenku do vlastného domčeka pri južnom mori
5. S každou spoľahlivou priateľkou prežiť aspoň jeden predĺžený víkend za rok
7. Návšteva Michelinskej a mnohých ďalších zaujímavých reštaurácií
8. Návšteva Paríža, indonézskeho ostrova Bali, Čínskeho múru a Madagaskaru
10. Postupne spoznávať Slovensko, ale aj Českú republiku a celý svet
11. Vydať napísané knižky
Pripomínam, že sú to väčšinou iba moje sny, ale aspoň polovicu by som ich dokázala pri zlepšenej zdravotnej kondícii naplniť už v krátkom časovom horizonte. Keď má človek cieľ, finančný plán, šťastie a dosť ľudí okolo seba, na ktorých mu záleží, tak sa dá všetko, to mi verte! Dajte si sami pre seba podobné alebo iné mikulášske predsavzatie - ale s úsmevom na tvári. Veď pre dobrú náladu sa vždy oplatí pustiť si fantáziu na prechádzku!
