Až v neskorej dospelosti som sa naučila zmysluplne starať o chrup a odvtedy som presvedčená, že najmä vďaka mojej starostlivosti som neprišla o všetky vlastné zuby. Lenže to už som mala v puse dajaké dva mostíky, ale chvalabohu, vydržali 16 rokov...
Jeden z nich mi však oznámil svoju nespokojnosť deň pred svadbou mojej dcéry. Pani zubárka mala dovolenku, takže som ho akosi silou vlastnej vôle uprosila, aby ešte chvíľku vydržal a zubnú hygienu som strojnásobila. Na mesiac to pomohlo.
Ibaže posledný víkend začali muky, ktoré sa dali zvládnuť iba analgetikami. Hneď skraja týždňa som uprosila pani zubárku, aby ma čo najskôr vzala. Vysvetlila mi, že mostík musí rozpíliť... ale zúbok pod ním sa ešte pokúsi zachrániť liečivou vložkou.
V ten istý deň po večerných televíznych novinách sa začalo ďalšie moje martýrium. Bolesť neustúpila ani po dvoch analgetikách a v tej chvíli som pochopila, že sa opakuje situácia z detstva, kedy som raz v noci ako päťročná skoro odhryzla zubárovi prst - a že budem musieť vyhľadať zubársku pohotovosť. Zalovila som na internete - a tam som našla informáciu, že v celej Bratislave funguje jediná zubná pohotovosť!
Najväčšie prekvapenie nás čakalo s dcérkou, ktorá ma ubolenú odviezla na Drieňovú pohotovosť. V čakárni o 21. hodine bolo asi 20 ľudí! Ako som sa postupne dozvedela, boli tam nielen pacienti z Bratislavy, ale i dajakí zahraniční montéri až kdesi zo Žitného ostrova, dvaja mladí prišli od Trnavy, čakali tam aj opuchnuté detičky v náručí svojich rodičov a za mnou sa priplazil priamo z lietadla ešte jeden fatálne opuchnutý slovenský mladík až z Dublinu!
Bojím sa trhania ako čert diabla, ale táto pohotovostná služba ma milo prekvapila. Pani doktorka už bola síce skoro dôchodkyňa, ale zato láskavá, dokonca vedela vtipkovať, ale aj poradiť. Nakoniec po počítačovom rontgene, pretrvávajúcich bolestiach a prvej injekcii nasledovala ďalšia - a môj schátralý zúbok skončil po trojhodinovom úmornom čakaní za „púhych" 30 euráčov v mini zubnej urne (keby náhodu nastali nepredvídateľné komplikácie).
Úprimne ďakujem pani dr. Najšlovej a vyzývam mladých ľudí, aby šli študovať stomatológiu, lebo údajne vekový priemer slovenských zubárov je neuveriteľných 58 rokov! Ale uznajte, aby bola na pol milióna obyvateľov a ďalší pol milióna z okolitých miest iba jediná zubná pohotovosť - to je teda sila! A vraj v takom Írsku je to ešte oveľa horšie...
