Neďaleko staručkej fiatky som zbadala baloniakovo rozkošnú dvojicu. Vetchý deduško sa poobzeral a keď nikoho nezbadal, vytiahol odkiaľsi maličké vrecúško - a potom jemne pritisol k dlaždicovému múru garáže svoju krehkú fešandu, ktorá vyzerala úplne ako herecká diva Kačenka Hepburnovie na sklonku svojho života. Jožinko jej zamával vrecúškom okolo tváre a s úsmevom riekol: „Moja zlatá, celú jar som zbieral v našej predzáhradke tvoje obľúbené fialky a nechal ti ich usušiť. To z lásky Božka moja, ozaj z lásky..."
V poslednom čase mi netreba príliš veľa, aby som sa rozcitlivela. O sekundu som začala v prítmí nevábnej garáže pregĺgať slzičky, lebo starenka milo švitorila svojmu princovi, že jej musí dať každú hodinu pusinku a že mu uvarila jeho obľúbený segedín. Rozprávkový deduško jej cinkol za minútu azda i päť cmučiek a potom jej dvorne otvoril starú fiatku a pomohol do auta...
Ešte som začula chichotavé: „Moja zlatá panička, na čo ty len nemyslíš! Neboj sa, všetko bude, len aby sme to prežili," prehodil žartom.
A odfrčali - zrejme do svojho kráľovstva so segedínom, ale najmä plného nežného porozumenia. Spomenula som si, že som ich zbadala pri vedľajšej ambulancii a elegantne upravená Boženka v bielej blúzičke, na golieriku ktorej mala naháčkovaný staromódny lem, zvierala v ruke krabičku s ampulkou na injekciu. Pokiaľ bola vnútri, Jožinko dosť hlasno rozprával susedovi, že tá jeho dostáva raz do mesiaca včeličku, aby sa toľko od tej nešťastnej Parkinsonky netriasla - a vraj jej to pomáha...
Viac som sa nedozvedela, lebo si ma zavolala lekárka, aby mi oznámila, že v jednom uchu mi bude hučať či už s liekmi, alebo bez nich - a pritom sa na mňa ani raz nepozrela, ani ma nikde na vyšetrenie neposlala. Tak som jej oznámila, že už k nej neprídem a znova pôjdem radšej na akupunktúru. Povýšenecky mi odfrkla: „Len si bežte k šarlatánom!"
A potom som zažila nával emócií dvoch ľudí, ktorí dokázali pri sebe stáť v dobrom i zlom veľa-veľa rokov. Čo už, toho môjho som nikdy neprinútila ani len na čiastočnú dávku staromódnej romantiky Boženky a Jožinka. Tak trošku som im aj závidela, ale na druhej strane im želám, aby im toto krehké šťastíčko vydržalo dlho-predlho...
