O hodinu ma však nečakane vyzliekli a okúpali znova - tentokrát za peniaze. Predstavte si, že ako hodinové bábo som dostal svoj prvý honorár! Za mojou maminkou prišiel totiž hneď po pôrode jeden pán režisér a navrhol jej, že také krásne bábätko a sympatickú novorodičku by rád nafilmoval do pripravovaného filmu o našej krajine.
Prečo sa toto všetko udialo? Prišiel som totiž na svet počas niekoľkohodinového čakania filmárov v tunajšej pôrodnici ako prvé úplne zdravé dieťa so slovanskými črtami. Hodinu predo mnou sa narodila rozkošná Vietnamka a pred ňou tri predčasne narodené bábätká, ktoré museli rýchlo šupnúť do inkubátorov. Jednoducho povediac, filmovým kritériám som v ten deň vyhovoval iba ja. A navyše som hneď po narodení vyzeral ako dvojmesačné batoľa, taký som bol veľký!
Maminka bola síce unavená, ale pretože mala odjakživa zmysel pre dobrodružstvo, spontánne s nakrúcaním súhlasila. Na čelo jej vyrobili umelý pot, vlasy trocha vodou pripotili - akože od únavy, ona párkrát zavzdychala, raz skríkla, filmovo zatlačila - a už som sa narodil vo filmovom svete, pred ozajstnou kamerou, osvetľovačom a pod taktovkou slovenského režiséra druhý raz ja, 58 centimetrový chalan s množstvom tmavých vláskov. A predstavte si, že ma tunajšie švárne sestričky znova osprchovali! To bolo úplné žúžo, voda ma priam fascinovala - iba kameraman nevedel pochopiť, prečo pri kúpaní nekričím, ale sa pod sprchou usmievam. Tak ma ryšavá sestrička štipla do zadku - a to ma teda poriadne naštvalo. Zreval som ako riadny dospelák a sestrička mala šťastie, že som nemal ešte zuby, lebo som sa jej prisal tak silno k ruke, že tam mala poriadny cucflek. Tak jej treba!
Ale oplatilo sa. Maminka mi v rýchlosti musela vymyslieť meno, aby mi režisérova asistentka vypísala zmluvu. Moja maminka si totiž myslela, že bude mať opäť dcéru a bude to Sonička. Ale nakoniec bolo v mojej prvej zmluve napísané krstné meno Pavel. Tak sa totiž volám. Potom maminka podpísala v mojom i svojom mene zmluvy a na mieste jej vyplatili pre každého z nás honorár po 150 Kčs. No povedzte, ktoré bábätko z neznámej slovenskej rodiny dostane hodinu po narodení svoj prvý honorár? No predsa ja, Pavel-Pavlík-Palino!
Odvtedy, už viac ako 25 rokov milujem vodu, dobré jedlo, švárne kočky a tiež peniaze. Keď som umytý, tak mám zo seba dobrý pocit, keď si môžem zaplávať, tak relaxujem. Keď som najedený, tak som spokojný a krásne baby sa mi páčia odjakživa. Ako tie sestričky v pôrodnici. A tej ryšavej sa dodatočne ospravedlňujem, že som jej trocha ublížil. Predstavte si, že teraz mám dokonca podobnú frajerku, takú švárnu ryšaňu. Nuž a za peniaze spravím toho oveľa viac, ako len tak. Takže môžem odvážne povedať, že tento svet ma zatiaľ celkom baví. A to je dobre.
