
Švárneho Ramóna som objavila v jeden nádherný letný deň po prvej chemoterapii na bratislavskej burze. Vernú priateľku Soničku som presvedčila, aby sme sa šli prejsť na moju obľúbenú burzičku, kde som za dvadsať rokov našla plno nečakaných kuriozít. Obraz láskavého ochrancu v kozmopolitnom svete úžasnej fantázie od výtvarníka Petra Eckardta, ktorý má za podpisom dovetok „Eva" mi v ten deň pripadal ako jedinečné osudové posolstvo, určené práve pre mňa. Ramón odvtedy so mnou prekonal všetky nástrahy zákernej choroby a pomohol mi vydržať náročnú onkologickú liečbu, ktorú som bola nútená zo zdravotných dôvodov zameniť za alternatívnu. Verte, že až po tomto rozhodnutí sa začal môj organizmus spamätávať a odvtedy sa cítim zo dňa na deň oveľa lepšie!
Pravdaže, ako fatalistickej ateistke mi pomohli najmä dlhoročné skúsenosti s jógou, ktorá sa v jednoduchej podobe dá realizovať aj v posteli, ale tiež záľuba lúskania múdrych knižiek, časopisov a spásonosného internetu. Keď som minulý rok pripravovala publikáciu o Číne, tak mi nečakane poslal z ďalekého Tibetu jeden český cestovateľ netradičnú vesmírnu modlitbu, ktorú si v súčasnosti často memorujem. Dozvedel sa ju od tibetského mnícha, keď mu spomenul, že do Tibetu sa vybral napriek svojej ťažkej chorobe. Mních mu odporučil, aby si túto vesmírnu modlitbu opakoval niekoľkokrát denne a keď bude svojmu uzdraveniu veriť, určite sa táto jeho túžba stane čoskoro skutočnosťou. Ako mi vtedy Lukáš napísal, po piatich rokoch je úplne „čistý" a hoci prekonal náročnú chemoterapiu, na ožarovanie už z imunologických dôvodov nešiel - zákerná nemoc sa mu odvtedy nevrátila. Pomohla mu viera v samého seba - a vraj tak trochu aj táto „vesmírna modlitba":
Verím, že nekonečná múdrosť vesmíru
ktorý akceptuje moje podvedomie
ale aj vôľu, fyzické telo, svaly a kosti
dokáže pomôcť každému atómu môjho organizmu
aby sa čo najskôr a navždy uzdravil.
Nuž, a aký je môj vzťah k anjelom? Odjakživa mi pripadali ako láskavé rozprávkové bytôstky a možno aj preto som sa ich figúrkami vždy rada obklopovala. Po čase som však nadobudla presvedčenie, že každý z nás má svojho anjela strážneho, či už v ľudskej alebo fiktívnej podobe. A podľa anjelskej filozofie sú anjeli v absolútnom spojení s vesmírnou božskou energiou. Nedávno som pri mojich čitateľských cestách objavila anjelskú modlibu od Alexandra Carmichaela, ktorú si každý večer pridávam k modlitbe vesmírnej:
Anjelik, strážca môj
buď jasným plameňom predo mnou
vodiacou hviezdou nado mnou
i hladkou cestou podo mnou.
A všetky dni, čo ešte prídu
buď prosím, anjelik môj, navždy so mnou.
Nie je ľahké ostať počas dlhých dní liečebného procesu so svojimi boliestkami a najmä myšlienkami, ktoré nám splašene lietajú v hlave. Mne pomohlo všetko dohromady: vzácni priatelia, ktorí ma neustále povzbudzujú a veria mojim netradičným liečebným metódam, knižky, meditácie a rodina. Najdôležitejší však je cieľ, ktorý som si predsavzala: vyliečiť sa. A za týmto účelom, hoci som ateistka, sa nehanbím ani za svojrázne modlitbičky. Možno pomôžu aj iným, preto ich po čase rada zverejňujem. Som totiž presvedčená, že v ozdravovacom procese treba vyskúšať úplne všetko - lebo ako sa hovorí, nádej umiera ako posledná.