Určitý čas som za ňou akoby nestačila. Dáška už mala zmáknutú vysokú školu, mňa čakali z rodinných dôvodov ešte tri roky diaľkovej výšky. Márne som sa snažila druhý raz otehotnieť, moja priateľka ma nechtiac predbehla; mne sa to podarilo až niekoľko mesiacov po nej. Tak sme najprv vychovávali prvé dcérky a o desať rokov v poradí druhé naše krásavičky. Jednoducho sme boli čoby priateľky rovnaká krvná skupina. Spolu sme kočíkovali, boli jedna druhej smutnou vŕbou, neskôr si zháňali doplnkové džoby, občas i spolu piekli, slnili sa a snívali svoje malé-veľké sny. Ale iba do určitého času...
O tom, že Dáškin muž je patologický sukničkár vedeli všetci, iba moja priateľka si to nepripúšťala. Ale nakoniec sa to prevalilo a po dlhých rokoch divokého manželstva, plného kriku, hádok a nakoniec i častých faciek nepomohlo nič - iba rozvod.
Najprv začala Dáška zapíjať vytúžený rozchod, potom si zmyslela, že vínko jej dopomôže po dvoch dcérach k nadobudnutiu pôvodnej figúry. Pila rok-dva-desať - a začala prichádzať o prvú-tretiu-desiatu prácu. Už málokoho dokázala ohúriť figúrou, inžinierskym titulom, francúzštinou, skúsenosťami v zahraničnom obchode. O navonok príjemnej referentke v každej ďalšej firme čoskoro zistili, že miesto obeda chodí na dve a viac deci vínka do najbližšej viechy. Postupne som jej zohnala niekoľko zaujímavých pracovných pozícií, ale iba som sa blamovala. Nepomáhalo dohováranie. Ako Dáška tvrdila, všetko mala pod kontrolou - v intenciách najčastejšieho a žiaľ i najklamlivejšieho konštatovania všetkých nasávačov tohto sveta.
A tak sa z nej stala trvalo nezamestnaná alkoholička, ktorá musela predať vlastný byt, aby mohla zvládnuť stále narastajúce dlžoby. Už sa neostýchala vziať si odo mňa nepotrebné oblečenie a prísť k nám z času na čas pre nákup potravín. Aspoň takto som sa ju snažila udržiavať pri živote, lebo za naveky požičané peniaze si kupovala iba milované vínko a cigarety. A potom sa mi na tri roky stratila zo života. Odsťahovala sa za prácou do Grécka a neoznámila mi svoju novú adresu ani telefón - lebo ho jednoducho nemala. Nič sa už nedalo vrátiť.
Jej najstaršia dcérka sa ju po návrate snažila zaopatriť, ako sa len dalo. Keď mi asi pred rokom zavolala, že mama začala omdlievať, utekala som s ňou k mojej priateľke do jej maličkého bytíka v nie práve povestnej štvrti.
Bože môj, Dáška vyzerala ako dajaká úbohá starenka! Mala pokrkvanú a dokrivenú tváričku, nožičky sťa špáradlá, brucho nafúknuté ako tehuľka a bola takmer bezzubá. Kiež by som bola mohla tento jej osud zmeniť! Dvadsať rokov intenzívneho priateľstva s vínkom a cigaretkami spravilo zo šarmantnej dlhonohej blondínky zdeformovaný prízrak - ktorého smutný tieň ma bude prenasledovať azda naveky.
Veľmi sa mi však potešila, ale počas mojej návštevy aspoň trikrát na chvíľu zamdlela - pravdaže pri cigaretke a decku. Vedela som, že je zle, ale ani za svet nechcela lekára, ani nemocnicu. Áno, nastával nebezpečný edém mozgu. Lekári nám povedali, že koniec môže prísť aj o tri dni, ale nanajvýš za jeden kvartál. Vydržala ešte dlhých osem mesiacov. Medzitým sme si občas zavolali, ale jej svet sa končil medzi štyrmi stenami, kde ju navštevovali rovnako postihnutí chudáci, s ktorými trávila pri poháriku zvyšok svojho života.
Dáškina dušička našla pokoj iba nedávno - v polovici mája tohto roku. V tom čase som bola zhodou okolností v Jeruzaleme pri Múre nárekov. Už som tam nemohla vložiť žiadne Dáškino pozemské želanie - iba moju prosbu, aby na druhom svete našla mier a pokoj v duši. Lebo jej večná priateľka v mojej telesnej schránke sa s Dáškinou smrťou dodnes nevie nijakým spôsobom vysporiadať. Ozaj som jej veľmi chcela pomôcť, ale ona to jednoducho nevnímala. Vraví sa, že pomáhať sa má tomu, kto chce pomoc od iného prijať. Prečo to nechcela ona? Veď na tomto svete to nie je až také zlé.
Jej posledné telefonické vyznanie bolo príznačné: „Do kelu Evi, ozaj som nechcela takto skončiť, no nič s tým už nenarobím. A mohla som, však? Ale rozprávkové sníčky, kamoška moja, nám už nikto nevezme!"
Dáška zlatá, vďaka za nádherné roky priateľstva, ktoré sme spolu prežili. Odpočívaj v pokoji, drahá moja!
ilustračné foto: internet
