Keď bol náš syn ešte maličký, raz v lete som ho našla po zjedení polievky bez nohavičiek.
„Ty si si cvrkol?" opýtala som sa ho, lebo jeho nohavičky ležali na kuchynskej lavici vedľa neho.
„Ale maminka, to si cvrkla moja polievočka," pozrel na mňa šibalsky.
Pochopila som, že rozlial polievku na stôl a aby som ho za to nevyhrešila, tento zvláštny polievkový úkaz utrel svojimi nohavičkami. Dokonale ma však svojou odpoveďou s pridanou hodnotou detskej fantázie odzbrojil.
Prvé cvrkotavé problémy som osobne zažívala až v tehotenstve, keď mi rástlo bruško. Lietala som na vecko oveľa častejšie, ako som jedla a pila - ale niekoľko mesiacov sa to dalo vydržať. Ibaže z roka na rok sa tieto problémy u mňa zjavovali častejšie. Raz to bolo pri kýchnutí, inokedy ako sprievodný jav spontánneho smiechu, občas ako dôsledok zápalu močového mechúra. Potom prišla senná nádcha, kýchala som dosť často - a začala som chápať, že mám aj iný, ako alergický problém. Tak som, hoci neochotne vyrozprávala moju cvrkotavú story kamoške Magdalénke, ktorá je gynekologička.
„Moja drahá, ženy takéto problémy mávajú úplne bežne. Odborne sa tomu hovorí inkontinencia a na túto chorobu trpia nielen ženy, ale aj muži. Tebe konkrétne však po troch pôrodoch klesla maternica, ktorá tlačí na tvoj močový mechúr, ktorý sa tiež posunul nižšie. Chce to plastiku."
„Prosím? O plastike tváre dačo viem - ale plastika močového mechúra?"
„Keď si vydržala tri pôrody, takáto plastika pod narkózou bude úplne v pohode."
Operácia bola fakt ok, ale to predoperačné vyšetrenie... Ľutujem chlapov, keď sa im musia babrať cez útlocitný penis v močovej rúre. No povedzte, prečo to nejde inak, ako napr. ultrazvukom cez brucho? Ale asi nejde.
Plastika však pomohla mojim kvapkajúcim problémom len asi na 5 rokov. Potom sa vraj začalo svalstvo močového mechúra opäť uvoľňovať... a na ďalšiu operáciu som sa už presvedčiť ani za svet nedala! Tak som začala intenzívne trénovať sťahovanie tohto svalstva. A verte, alebo nie - pomohlo to. Ale aj tak nosím v kabelke náhradné nohavičky - keby náhodou. Lebo občas mám mechúr plný a keď pobehnem na električku alebo sa zľaknem - už je cvrkotavý problém na svete.
Nie je to síce nevyliečiteľná choroba, ale pekne otravná. Tá vnútorná gymnastika je celkom v pohode, aspoň si uvedomujem, že tam dole ešte dačo mám. Pravdaže, existuje plno všelijakých pomôcok, ale zatiaľ si pravidelne vyprázdňujem môj cvrkotavý mechúrik - jednoducho mu venujem asi toľko pozornosti, ako celkovému imidžu. Čo už! Keď mi hodnotový rebríček začal občas premokať, musím ho dajako oklamať ...
obrázok: internet
