Keby som bola pani Klárku stretla pred mnohými rokmi, nebola by som prišla o mnoho zubov. Spoľahlivo ma naučila starať sa o ne - ale až v čase, keď mi ich už dosť chýbalo a musela mi nasadiť mostíky. Tie pôvodné však bola donútená rýchlo vymeniť, lebo predchádzajúci lekár mi ich dal vyrobiť z dajakého materiálu, ktorý mi vyvolával v ústach hotové peklo: cysty, afty a časté zápaly. Až pani Klárka zistila, že na všetko okrem zlata som alergická. Vraj môžem mať v sebe trocha modrej krvi, vtedy ľudia takto reagujú, zažartovla moja zubárka. Síce to nebola lacná záležitosť, ale odkedy mám zlaté mostíky, neviem, čo je bolesť. A zlato vraj ústnu dutinu ako otvor do celého organizmu aj optimálne chráni pred všelijakými infekciami.
Vráťme sa však k dnešnej návšteve. Využila som ju ako ročnú preventívnu prehliadku vrátane doplnenia horných jednotiek z ich vnútornej časti. Aj tak som frajerka, že v šesťdesiatke nemám ešte protézu. Viem sa o zuby totiž poriadne starať a najmä večer pred spaním im venujem mimoriadnu pozornosť. Aj teraz pani Klárka konštatovala, že žiadny kaz sa tak, ako za posledné roky nekoná - hoci som nedávno prekonala náročnú onkologickú liečbu. Začala s vypĺňaním jednotiek bielou plombou a už ma očakávalo iba brúsenie, keď znenazdajky som pocítila neznesiteľnú bolesť, ktorá ma skrútila ako v tanci svätého Víta a vohnala mi do očí plno sĺz.
„Ježišmária, prepáčte pani Evička, ešte v živote sa mi to nestalo. Vŕtačka sa vám zapichla do nosa, vyšmykla sa mi z rúk."
Ako sa to stalo? Dnešné vŕtačky, aby sa neprehrievali, majú zabudovaný prívod vody, ktorá chladí hlavicu tesne pred vrtákom. Však to poznáte, voda vám steká po brade na ochrannú plachtu, ale zubárke steká na prsty, ktoré sa stávajú šmykľavými - takže mne skončila vŕtačka zospodu v nosnej chrupavke. Problém nastal, keď mi lekárka chcela vŕtačku z nosa vybrať. Jednoducho to nešlo. Musela ju rozobrať a uvoľniť vrták, ktorý sa v mojom úbohom nose zahniezdil poriadne hlboko. A potom prišli na rad kliešte, aby ho uvoľnila. A potom som si pripadala ako práve zarezaná sliepka, toľko krvi z môjho nešťastného nosa vytieklo. Miesto desiatich minút som v ordinácii trčala pol hodinu.
Vôbec sa na pani Klárku nehnevám, veď všeličo sa môže stať - a ona to vraj nezažila ani raz počas svojej tridsaťročnej zubnej kariéry. Iba sa dvakrát pichla vŕtačkou do prsta, takže vie, čo je to za bolesť. Dôležité ale je, že mi vŕtačka neskončila v oku alebo kdekoľvek na mojej tvári. Ostala mi na raťafáčiku iba maličká ranka, ktorá bolí oveľa menej, ako všetko ostatné, čo sa teraz v mojom práve detoxikovanom organizme deje. Ale verte, spomínať na túto príhodu budem poriadne dlho - hoci kurióznych príhod má nejeden z vás zrejme dosť a dosť naporúdzi.
