Pravdaže, mohli by sme si v rodine spraviť poradovník na internetové noviny, ale keď to nie je ono... Hoci by sme nemali podľa rád výživových odborníkov čítať pri konzumácii raňajok, my sme si tento náš zlozvyk povýšili na zmysluplné organizovanie raňajšieho času - a poradovník si tvrdohlavo robíme práve na tieto naše papierové kamošky. J
Aj preto ma bavia kaviarničky v kníhkupectvách, kde si už niekoľko rokov môžem krátiť čakanie na priateľov a obchodných partnerov čítaním aktuálnej dennej tlače, ktorú nám ponúkajú dokonca bezplatne. A to už nehovorím o lustrovaní knižných noviniek.... takže odtiaľ skoro vždy odchádzam s dajakou zaujímavou publikáciou alebo knižkou, ktorá mi pred spaním bude robiť milú spoločnosť.
Vráťme sa však k slovenských papierovým denníkom. Niekedy mám pocit, ako keby si kmeňoví redaktori v útočných stĺpčekoch, názorových fejtónoch a komentároch liečili svoje doráňané ego. Nuž a politika, najmä tá naša slovenská je pre nich ideálnym terčom na hádzanie zlovestných šípov. Našťastie som si dokázala vytvoriť odstup od bodavých výplodov typu Štulajtera, Fila, Schutza a iných, ktorí zrejme vedú preteky v napísaní čo najblenovitejších - ale podľa nich konštruktívnych materiálov.
Nemienim sa hlbšie zamýšľať nad poslaním profesionálneho novinára, ktorý by však mal poznať rozdiel medzi konštruktívnou kritikou a subjektívnym negatívnym hodnotením, resp. urážaním a dokonca občas (alebo veľmi často) zámerným klamstvom - hoci zabaleným do vykonštruovaných slovných hračiek. Niekedy mám pocit, ako keby si títo komentátorskí „bohovia" ani neuvedomovali, že svojimi podľa nich „akurátnymi" názormi ovplyvňujú veľké masy ľudí. Môže však nastať známy efekt bumerangu - a ich opakovaná manipulácia sa nakoniec odrazí od čitateľov, ktorým začnú takíto veľkohubí novinári natoľko liezť na nervy, že ich noviny prestanú čítať... alebo si ich dokonca kupovať.
A to mi je zasa ľúto, lebo ich kultúrne a iné prílohy sú celkom zaujímavé a plné užitočných informácií. Ja to robím tak, že články, pod ktorými sú určité mená - radšej nečítam. Nechcem si totiž kaziť náladu. Noviny si kupujem preto, aby som sa tam dočítala čerstvé informácie. Mám celkom rada analytické články, ktoré vysvetlia čitateľovi podstatu súčasných problémov či už politických, ekonomických, kultúrnych alebo spoločenských. Jednoducho však netúžim po žurnalistickej psychohygiene, ktorá poriadne vymasíruje najmä ego konkrétnych novinárskych autorov.
Azda by mali redakční bossovia z času na čas prestriedať svojich udýchaných klusákov, ktorých názorové klišé je pre stálych čitateľov už dosť otrepané. Zaujímali by nás totiž aj sviežejšie, neopozerané a najmä nezaškatuľkované názory pánov tvorstva z ktorejkoľvek mediálnej kuchyne. Čo už, keď politizovanie je priam celú večnosť skoro výhradne mužská doména, a to nielen u novinárov...
