Z môjho pohľadu by to určite nemali byť Mečiarovci, ktorým sa svojho času podarilo spomaliť vývoj v našej krajine o veľa rokov. Navyše zničili bariéry proti organizovanému zločinu, klientelizmu a trestuhodnej korupcii. Obávam sa však aj populistickej ľavicovej politiky Ficovcov, ktorí by mohli predstavovať dosť vážnu brzdu nášho vývoja. Dzurindovci sú tu zasa príliš dlho a často skĺzavajú do rozličných paranoidných vyjadrení v intenciách Mňačkovho odkazu – ako chutí moc. Poúčajúci tón ich lídra (a často aj mnohých jeho súkmeňovcov), ktorý sa často vyjadruje bez dôkladného overenia faktov, viedlo doteraz k mnohých nepríjemným kauzám. Spomeňme si napr. na megabublinu Skupinka, ktorá odštartovala nepríjemné stínanie hláv, vlnu antipatií a nezdôvodneného podozrievania. Mohli by sme pokračovať vo vymenúvaní negatív - ale ich obdivovatelia by nám zasa oponovali vstupom našej krajiny do NATO a EÚ, či mnohými realizovanými reformami – ktoré sú však povinnosťou každej vlády v mladej demokracii s nastupujúcim trhovým systémom hospodárstva.
O komunistoch nemienim diskutovať, lebo totalitarizmus mi bolo vždy odporný. Tento druh oklieštenej diktatúry ma štval niekoľko desiatok rokov a v podstate som rada, že som sa dožila roku 1989.
Vždy som ale tvrdila, že v každej demokracii je potrebná schopná a zmysluplná opozícia – nie však typu kádehákov s ich svätúškárskym bocianom Kristiánom, v podobe pokriveného chápania interupčnéného zákona, názorov na antikoncepciu, registrované partnerstvá či genetické výskumy. Ale nájdu sa aj takí, ktorí ich obdivujú za otvorené priznávanie ich hodnotového rebríčka. No táto zvláštna principiálnosť je asi to jediné, čo sa hodí do programovej konštelácie modernej politickej strany 21. storočia.
Ostáva sympatická Martináková s dôrazom na strednú vrstvu, ale so zatiaľ nepresvedčivo prezentovaným programom; oklieštený Ruskov fanklub, silene predhadzujúci známe tváre, ktoré doteraz sledovali politiku iba ako nestranní pozorovatelia; nacionálny šovinizmus arogantných Slotovcov, ktorý nemienim radšej ani rozoberať, lebo ich nacionalizmus je totálne pokrivený - a vraj menšinoví Bugárovci. Keby nemali maďarské nacionalistické zafarbenie, asi by ma svojou dlhodobou slušnosťou a kultivovaným prejavom ich lídra oslovili najviac. Obávam sa však, že keby sa dostali k moci, o nejaký čas by sa maďarský vplyv na Slovensko stal nebezpečnou infekciou na všetkých úrovniach; stačilo by zrušenie hraníc medzi Maďarskom a našou krajinou – a svet by nás začal vnímať ako súčasť tejto neslovanskej etniky.
Škoda, že nenapadlo niektorých schopných podnikateľov a ctižiadostivých intelektuálov, aby si v priebehu predchádzajúcich rokov založili novú, zmysluplnú opozičnú stranu s presvedčivým programom. Mnohí z nich však tvrdia, že politiku robia iba takí jedinci, ktorí nevedia robiť poriadne nič iné. Myslím si však, že je to vec názoru – a peňazí. Takže zo stávajúcej mnohofarebnej plejády politických strán je ťažké určiť, ktorá z nich je v súčasnosti a pre najbližšie štyri roky menšie zlo voči občanom i ostatnému svetu.
Doteraz som nevynechala ani jedny voľby a k tomuto zmyslu pre národnú povinnosť som vychovávala i svoje tri deti. Ozaj by som bola rada, keby ma program niektorej strany oslovil a presvedčil natoľko, aby som si nepripadala ako jedinec bez konkrétneho politického názoru.
Keďže som však v januári ani náhodou netušila, že sa k volebným urnám pohrnieme o niekoľko mesiacov skôr, zaplatila som si na toto obdobie výhodnú zahraničnú dovolenku, hoci komplikovane by som mohla odvoliť i v akejkoľvek vzdialenej cudzine. Osud zrejme chcel, aby som ako rodená patriotka netrpela hlbokými výčitkami svedomia kvôli tejto občianskej povinnosti. Budúcnosť Slovenska je teda v rukách prítomných spoluobčanov. Držím vám palce, priatelia moji a – nezabudnite ísť prosím vás, voliť! Ľahostajnosť by sa nám totiž nemusela vyplatiť.
