V lietadle som si usporadúvala myšlienky. Vraj ma bude čakať akási osôbka - a možno i s dajakou tabuľkou, na ktorej bude napísané moje meno. Dosť som sa voči takémuto zviditeľneniu ohradzovala, lebo som chcela ostať v anonymite. Ale na londýnskom letisku je údajne poriadny frmol, tak by sme sa mohli minúť.
„No dobre," s povzdychom som pristala na takéto nezvyčajné móresy.
Lietadlo pristalo načas, vzala som si batožinu, prešla ešte pasovou kontrolou a vyzerala som kohosi s mojím menom.
Pána beka, v letiskovej hale čakalo asi dvetisíc ľudí! A najmenej dvesto ich malo v rukách všelijaké cedule s menami. Chvalabohu, mala som mobil aj s potrebným anglickým číslom. Asi po piatich vyzváňaniach s odkazom, že účastník je kdesi v háji londýnskom - som to so slzami na krajíčku vzdala. V zúfalstve som si spomenula na papierik s adresou, kde som mala byť ubytovaná. Začala som sa prehrabávať v kabelke, keď vtom ma ktosi poklopkal po pleci.
„Madam, nečakáte náhodou na mňa?"
„Neviem, mám sa tu stretnúť s dajakou ceduľou," povedala som mrzuto s pohľadom snoriacim v kabelke. Ale rozsvietilo sa mi v hlave to správne svetielko a začala som konečne jasať.
„Moja zlatá, teba mi zoslal sám anjelik z Buckinghamského paláca," hodila som sa okolo krku mojej záchrankyni. „Môžeš ma zaviesť ubytovať sa?"
„Pravdaže, veď som tu iba kvôli tebe."
„No, to je paráda, let´s go!"
„Ale, ale, veď ty by si to pre mňa urobila predsa tiež."
O hodinku sme prišli k starobylému domu v typickom anglickom štýle. Zazvonili sme - a dvere nám otvorila obrovská usmiata černoška.
„Ó, to som rada, že ste nás prišli navštíviť do Londýna, poďte ďalej," vrhla sa mi okolo krku sympatická štyridsiatnička.
„Mami, dovoľ aby som ti predstavila moju domácu. Volá sa Betty, ale hovorím jej kráľovná Alžbeta - lebo je láskavá a správa sa ku mne priam úžasne. Rozmaznáva ma, varí samé dobroty a tento jej domčúrik je teraz môj Buckinghamský palác."
Mala som obavy o moje dievčatko s túlavými topánkami - ale v tej chvíli mi odleteli z podvedomia všetky chmáry. Táto neprehliadnuteľná Alžbetka s čiernymi dredami zabodovala u mňa v tej chvíli viac, ako skutočná kráľovná. Veď sa starala o moju dcérku.
Navečer som nakoniec uvidela Alžbetkin palác. Bol obklopený množstvom zvedavcov - a ja som v myšlienkach poďakovala britskej kráľovnej Elizabeth druhej, že jej krajina ponúkla mojej Evičke príležitosť na štart do ďalšieho života. Lebo práve ona privedie v Londýne onedlho na svet novú princezničku, na ktorú sa tešíme priam kráľovsky!
foto: autorka
