Vysokú školu som končila na univerzite už v roku 1980 a hoci som patrila medzi bezproblémové študentky, napísanie diplomovky v tom čase nebola ani pre mňa jednoduchá záležitosť. Behala som po knižniciach a vedeckých ústavoch niekoľkokrát z Bratislavy do Prahy a späť a celý rok som priebežne zbierala informácie, študovala, spracovávala... a potom prepisovala na stoji... a strihala... a zlepovala... a znova ďatlovala. Keď som už bola skoro na konci a chýbalo mi napísať iba úvod a záver - chmatla som kdesi infekčný mums.
No, pre dospelého človeka je toto detské ochorenie dačo strašné a dodnes si spomínam, ako ma zachraňovali lekári na všetkých možných oddeleniach skoro mesiac. Pravdaže, prešvihla som termín odovzdania diplomovky, ale mi uznali lekárske potvrdenie a odložili obhajobu o dva mesiace - lebo to bol nepredvídateľný, ale najmä obhájiteľný dôvod.
Asi pred desiatimi rokmi som sa dala nahovoriť, že treba získané skúsenosti aj odovzdávať a mladej generácii pomôcť; aj z tohto dôvodu som sa stala tzv. externou školiteľkou. Zaberalo mi to veľa času, ale doteraz som mala šťastie na svedomité študentky, ktoré makali ozaj s predstihom a vždy úspešne obhájili svoje diplomové práce.
Ale prišla informačná explózia prostredníctvom internetu. Študenti sa začínajú stále viac spoliehať na elektronický prísun informácií - a vôbec si neuvedomujú, že nielen ich dôvera v rýchlu dostupnosť takýchto dát - ale často i ľahkovážne plagiátorské rozhodnutia ich posúvajú kdesi do bezcharakterného kúta. Nuž a často aj neúprosný čas hrá zákerne proti nim. Myslia si totiž, že stačí, keď si zozbierajú materiál, ktorý si nemajú kedy naštudovať, dajako ho pozliepajú a diplomovka je raz-dva napísaná - aj za pár týždňov. Mnohí nepotrebujú ani konzultácie, lebo sú vehementne presvedčení, že školitelia im na ich podvodíky neprídu! A náhle príde čas na odsúhlasenie ich kostrbatých pseudo prác a mnohí z nich sú sklamaní, že nechápaví a odporní školitelia im to robia náročky, keď sa im ich pozliepano-plagiátorské diplomovky nepáčia!
Nedávno mi poslal mailom jeden môj externe študujúci kamarát podobné stanovisko jeho školiteľky aj so svojou diplomovkou. Bol nesmierne pobúrený, že táto - o dva roky od neho mladšia „šťanda" si dovolila mu napísať mail, že jeho prácu neodporučí na obhajobu, lebo je stiahnutá z niekoľkých elektronických materiálov a má i tak dosť zlú úroveň. A pýtala sa ho, prečo neprišiel ani raz na konzultáciu, že by mu to bola povedala skôr.
V rýchlosti som otvorila Maťovu prácu, lebo som ho poznala ako inteligentného mladého muža, ktorý má celkom solídne verbálne schopnosti. Jeho písomná záverečná práca však bol iba - vychytralý, chaotický a pravdaže plagiátorstvom zaváňajúci pokus a to, čo si dopísal sám - malo horšiu štylistickú úroveň, ako od deviataka zo základnej školy, navyše s húfom gramatických chýb. Odporučila som mu, aby si obhajobu odložil o pol roka a pustil sa odznova do serióznej práce. Urazil sa... že on si možno niekoho nájde, kto mu to spraví...
Napriek tomu chcem veriť, že je u nás ešte dosť serióznych študentov, ktorí si za cieľ vysokoškolského štúdia nezvolili všelijaké podvodnícke barličky. Hoci - vraj si podaktorí ešte stále dávajú svoje seminárne, ročníkové či diplomové práce za určitú finančnú odmenu napísať zdatnejším študentom. Iba by som chcela vedieť, k akým hodnotám chcú potom vychovávať vlastné deti? Budú im odovzdávať svoje podvodnícke grify? Alebo to už bude genetická výbava budúcich bábätiek? Och, ešteže som už na prahu dôchodku!
ilustrač. snímka: internet
