Na stole a v chladničke sa mi predbiehalo niekoľko druhov kokosových, perníkových, orechových a iných ciest – a zrazu bum-bác! Obrazne povediac, po odbití poludnia elektrina na Vajnorskej ulici oproti Polusu vyletela hore komínom – na celú štvrtinu dňa!
Ani vo sne by ma nebolo napadlo, že v roku 2005 bude Západoslovenským elektrárňam trvať predlhých 6 hodín na odstránenie akejsi závady. Zrejme sa príliš ani neponáhľali, veď náprotivší Polus, T-Mobile, ďalšia výšková budova, miestny úrad, električky – všetko frčalo – okrem niekoľkých stovák domácností a pár úradov oproti. Telefonáty na poruchách ZSE po 15 hod. už radšej zrejme nedvíhali – alebo možno áno, ja som to iba vzdala po márnych 15 minútach čakania.
Po 16. hodine, kedy sa už poriadne decembrovo zotmelo a zunovala sa nám vzácna čierna hodinka, sme sa neplánovane odišli rozptýliť do Polusu. Tam bolo aspoň svetlo, hoci i veľká tlačenica, ale napríklad aj nádherné knižky za 10-násobné ceny spred 10. rokov.
Rozmýšľam, ako by sa asi zatvárili ZSE, keby im 300 domácností z bratislavskej Vajnorskej poslali účet za pokazené a nedopečené koláče, stratu času, rozmrazené mäso a otrávenú náladu. Hoci domácnosti nie sú podnikateľsky vyvolenými subjektami, asi by sa ZSE nasledujúcemu vianočnému darčeku nepotešili. Keď rátam z našej strany iba 1000-korunové bolestné v predmetný deň za jednu domácnosť (a so šikovným právnikom by sme vysúdili aj desaťnásobne vyšiu sumu), aspoň by nám za tých minimálne žalovateľných 300 tisíc korún mohli konečne opraviť elektrickú fázu, ktorá od postavenia Polusu a ostatných výškových budov na Vajnorskej ulici vypadáva častejšie, ako je únosné - v poslednom čase i každý mesiac. Alebo žeby nám ZSE nakoniec darovali aspoň zásobu sviečok a petrolejových lámp? Ľahostajnosť výhradného dodávateľa elektrickej energie sa im totiž nemusí vždy vyplatiť. Hoci nie sme vyvolení....ozvať sa však vieme! Alebo si na sklonku žalostného dňa aspoň zablogujeme!
