Často si na túto milú príhodu spomeniem - najmä keď idem prať manželove nohavice. Väčšinou totiž zistím, že pred dvoma mesiacmi kúpené „gaťulata" majú už natrhnuté aspoň jedno vrecko z jednoduchého dôvodu - lebo v nich nosí odjakživa plno všakovakých somarín. Čo som sa už kvôli tomu najedovala! A ešte vyslovene neznášam zašívanie roztrhnutých futier nohavicových vreciek; čo iné mi však ostáva, keď nechcem, aby z nich všetko postrácal. No a keby ste vedeli, čo všeličo v nich moji najbližší nosia!
Manžel - ten mi už občas pripomína toho babičkinho starečka. Najviac mi v jeho nohaviciach idú na nervy látkové usmrkané vreckovky, ktorých sa nechce vzdať ani za živý svet! Vraj mu papierové škriabu jeho útlocitný nos. Vrecká však pravidelne trhá najmä kľúčmi, okuliarmi, dokladmi, mobilom, peňaženkou, spinkami, prepisovačkami - i všakovými nájdenými skrutkami.
Syn - jeho vrecká boli od detstva typicky chalanské; keď bol ešte úplne maličký, našla som mu v nich dokonca - bŕŕ´- špinavé žížaly; väčšinou ich mal však plné rozličných malých i väčších hračiek a cukríkov. Neskôr to boli zapaľovače, prvé cigarety, fotky dievčat... prezervatívy, nožíky, peniaze a veľmi často aj voňavky. Tiež je to katastrofálny ničiteľ vreciek - najmä na texaskách - lebo v nich má neustále frajersky zastrčené ruky!
Dcéry - tým som sem-tam nachádzala v džínsoch spočiatku céčka, neskôr školské ťaháky, lesky na pery, rúže, tampóny a zriedkavo mince. Ale keďže si potrpeli na upravenú figúru, nemali tak ničivo napchaté nohavicové vrecká, ako chlapi môjho života.
Horšie sú dôsledky - keď podobný obsah nohavíc nedopatrením vyperiem. Raz sa mi takto podarilo zbaviť baktérií celú manželovu výplatu, o ktorej mi zabudol povedať, že ju vyfasoval o niekoľko dní skôr. Vtedy ma večer požiadal, aby som mu práve jeho „šmirgľové" uniformáky dala ihneď do práčky, že si ich ráno potrebuje vziať - hoci v skrini mu viseli ešte niekoľko armádnych replík. Ale tie nemal rád. To jeho jačiace: „Co děláš?" mi potom fakt poriadne liezlo na nervy. Aj vypraté doklady sú väčšinou nepoužiteľné. Po rúžoch a leskoch na pery zasa ostávajú fľaky a po prepisovačkách tiež.
Verte mi, skutočne je v nohaviciach oveľa zaujímavejšie nosiť - pravdaže, okrem prudko dôležitého „vercajchu" - najmä čisté a voňavé telo. Chlapi sa idú zblázniť za zvodnými babskými krivkami, nám ženským sa pre zmenu páčia v priliehavých nohaviciach švárne mužské riťky, ktoré sú priam na zahryznutie. Vidieť rozkošne sa vlniaci mužský zadok vo víre vášnivého tanca - to teda môžem kedykoľvek. Nech si o mne myslí kto čo chce. Trebárs, že som necudná panička. No a čo? Aká som, taká som, som jednoducho žena!
p. s. J Takéto blbinky ma väčšinou mámia pred 1. aprílom... J
