Manželovi som prízvukovala, že keď chodí v noci venčiť Bobinka, nech po návrate do izby nezabudne zamknúť dvere - aby sme sa nedostali do kolízie s roztatárenými montérmi. Pravdaže, posledný deň neprekrútil kľúč a ja som pre zmenu ešte pred jeho príchodom tvrdo zarezávala po celodennom pochodovaní malebným okolím. Ibaže spánok som nemala nikdy príliš tvrdý.
Náhle ma zobudilo kvílivé otváranie škrípajúcich dverí. V polospánku som si myslela, že sa práve vrátil manžel so psom.
„Pavel, si to ty?" zdvihla som rozospatú hlavu z vankúša.
Polootvorenými očami a v pomerne hustom prítmí som však k svojmu úžasu uvidela statnú postavu neznámeho chlapa - ale úplne nahého! Šokovane som otočila hlavu na posteľ vedľa seba. Pravdaže, tam veselo pochrapkával môj drahý - a vedľa neho náš Boby. Zakričala som: „Pavel, ktosi tu je, vstávaj!"
Nič. Zákonitý spal ako drevo. Takto tvrdo spia všetci naši chlapi.
Náhle sa pripitý exibicionista zakymácal smerom k mojej posteli, ktorá stála bližšie k izbovým dverám - a v sekunde sa svojou opitou váhou zvalil na mňa - kde ostal ležať ako podťatý strom!
Do hája, veď ja nie som žiadna Barbie! - zastonala som v duchu. Lebo v tom okamihu sa mi zdalo, že pripitý Ken váži azda tonu.
Riadne som sa naštvala, zatriasla Pavlom - a nič. To som už začala vrieskať na celú izbu, ale skôr, ako muža som zobudila prihluchlého Bobyho. Spontánne a tak trocha hystericky som zavelila trpaslíčiemu jazvečíkovi: „Boby, trhaj!"
Hoci náš Bobinko nie je žiadny hrdina, odjakživa, od maličkého šteniatka neznáša opilcov. Šteká zriedkavo, ale začne vždy, keď z nich zacíti alkohol čo i len cez okno na ulici alebo keď náhodou ide okolo dajakého sansusáka pri venčení. Vtedy tak zúrivo vrčí, že to vyzerá, ako keby chcel dotyčného zožrať. V správnom okamihu sa v jeho 14-ročnej stareckej pamäti prebudili všetky pudy niekdajšej šelmy - veď musel zachrániť svoju paničku!
Boby svižne preskočil z manželovej postele do mojej a s vycerenými zubami sa postavil k hlave nezvaného striptéra. Tak zúrivo som ho už dávno nepočula zaštekať! Jeho zlostné hav-hav-hav sa rozliehalo po celom penzióne. Nahnevaný štekot musel zobudiť i zmagoreného opilca, to mi verte!
Nezvaný naháč, ktorý vo mne s tehličkovým hrudníkom, ba celkovou vizážou pripomínal gýčového Kena - sa tackavo vyhrabal z mojej postele, zahmleným pohľadom zhodnotil situáciu i svoje Adamovo rúcho a zdesene zaujal erotickú pozíciu á la Michael Jackson. Bleskurýchlo si rukami zovrel svoje mladé, no borovičkovo zvädnuté mužstvo a potom začal nekoordinovane narážať do nábytku. Popri tom sa mi blábolivo ospravedlňoval; vraj sa bol iba vyčmochtať a zrejme otvoril nesprávne dvere. Hoci - každá izba mala vlastné WC, takže pri odchode z toho svojho musel prekonať WC dvere, dvere ich izby a ešte i naše dvere. Hold, niekto po borovičkovom viacboji vidí až trojmo...
Na Bobyho štekot sa nakoniec zobudil konečne aj môj generál.
„Co se děje, proč tak řveš a proč náš Boby štěká?"
Pohladila som v prítmí našej izby môjho chlpatého záchrancu.
Pavel sa konečne spamätal, vyskočil z postele a aby zachránil trápnu situáciu, bežal otvoriť opitému montérovi dvere, do ktorých sa nevedel ani za svet trafiť. Pritom na neho mužne zvrieskol: „Vypadni a už se sem nikdy nevracej!"
Rozosmiala som sa na celú izbu. Takto nečakane prebudení sme o chvíľku zaliezli do postelí a Bobinko si skočil tentokrát do tej mojej. Zrejme, aby sa jeho paničke už ozaj nič nestalo.
„Poslyš, nebyl ten chlap náhodou nahej?" opýtal sa ma už v polospánku môj chlap.
Chichúňala som sa ešte niekoľko minút a predstavovala si... ...všeličo. Keby som napríklad nebola zakričala a nechala toho naháča vyspať v mojej posteli a ja by som sa bola nenápadne šuchla k môjmu drahému. To by sa boli ráno obaja chlapi riadne čudovali! Chvalabohu, že do mojej pragmatickej makovice nemal šancu vhupnúť borovičkový klon slovenského Kena a už vôbec akási cukríková Barbie...
Obr: internet
