Aké je dôležité, aby si nielen zdraví, ale aj postihnutí ľudia dokázali nájsť zmysluplného koníčka - o tom by vám vedeli dlho a pútavo porozprávať telesne handicapovaní a najmä ich rodinní príslušníci. Len pre vašu predstavivosť - jeden špeciálne upravený vozíček na tanečné aktivity má hodnotu aj niekoľko stotisíc korún!
Keď ma pred pätnástimi rokmi presviedčala moja priateľka Danka Hašková, aby sme začali robiť spoločenské aktivity s takouto pridanou hodnotou, bola som pravdu povediac na vážkach. Nie, žeby som nemala dostatok sociálneho cítenia, ale nevedela som si predstaviť spôsob, akým by som presvedčila obchodných partnerov práve v našej krajine, aby prispeli na dobrú vec. Úprimne povedané, pripadalo mi to ako novodobé žobranie. Jednoducho som to nevedela. Ale povedala som si, že môžem zatiaľ pomôcť iným spôsobom, veď skúseností s organizovaním nadštandardných podujatí som mala habadej.
Bola som však prekvapená, keď som začala spontánne vysvetľovať - prečo ples, záhradnú slávnosť, konferenciu alebo iné spoločenské podujatie organizujeme a finančný výťažok chceme posunúť sociálne alebo telesne slabším spoluobčanom. Bez veľkých gest a mnohí i celkom drobní podnikatelia sa tiež nečakane spontánne pleskli po svojich podnikateľských vreckách a celkom ochotne otvárali firemné kasičky. Spočiatku to boli častejšie nehmotné dary - ale ako veľmi pomohli pri cateringoch čokoládky, ovocie, syry, alko či nealko nápoje! A do aukcií či tombol prispeli mnohí podnikatelia, umelci, dokonca i športovci darčekmi od výmyslu sveta. Nedá sa napríklad zabudnúť, ako mi pred mnohými rokmi ponúkol Adel Alili poukazy pre jednu celú pestúnsku rodinu do Egypta. V živote by si nemohli títo šľachetní ľudia taký luxus dovoliť!
Nuž a koncom novembra sa vydražili aj umelecké diela mladých autorov z kovu a výťažok z tejto aukcie šiel práve na spomínaných vozíčkarov. Ale najprv niekedy pred rokom musela prísť myšlienka, potom bolo potrebné napísať projekt a nakoniec moja Katarínka musela presvedčiť tvrdého majiteľa železnej firmy Ferona, aby roztavil oceľové podnikateľské srdce a nahradil ho ľudským srdiečkom s filantropickým rozmerom.
Podarilo sa - a preto som na svoju dcérku nesmierne hrdá - že sa na nič nehrá a ochotne pomáha tým, ktorí to ozaj potrebujú. A nie je to iba v pracovnom sektore, podobne reaguje i doma, pre našich príbuzných či známych.
Nám dvom však úplne stačí, keď nás duchovný otec tancujúcich vozíčkarov pán Mičunek občas pozve na vozíčkarske predstavenie - kde si berieme vždy o niekoľko balíčkov papierových vreckoviek viac. Čo už. Typicky žensky od dojatia takéto nádherné predstavenia presmoklíme. Okrem toho sa nám však od úžasu zatajuje dych, lebo vozíčkari a ostatní zdraví tanečníci, ktorí to vždy s nimi natrénujú, sú jednoducho fantastickí!
Verím, že oceľových a nekompromisných sŕdc bude v našej spoločnosti stále menej a o to viac bude takých, ktorí budú ochotní pretaviť podnikateľské zisky do zaujímavých projektov s pridanou hodnotou. Želám si, aby to boli také nádherné bytosti, ktoré sa skrývajú za podobnými aktivitami, akými sú napríklad: Úsmev ako dar, Hodina deťom a ďalších nadácií i firiem - pravdaže aj s podporou našej Katky. Podobne sa snažím už dlhé roky priložiť ruku k dielu i ja, ale v mojom prípade to beriem ako životné poslanie. Iným spôsobom vraciam iba to, čo mi život doprial: úžasných ľudí okolo seba a ich pocit spolupatričnosti.
Takže - za seba ďakujem úplne všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorí nezabúdajú. Do Nového roku im za seba posielam plnú náruč poďakovaní, želaní pevného zdravia i potrebného ľudského šťastia a vrúcnych spomienok!
Foto:autorka
