Po piatich rokoch na materskej som začiatkom roku 1989 konečne nastúpila do práce. Aj som sa čudovala, že ma ako nestraníčku strčili do „západnej" knižnice, ktorá bola prístupná iba na špeciálne povolenie. Mala som ale šťastie, že som ovládala svetové jazyky. V tom čase som sa tam realizovala ako tzv. rešeršerníčka - spracovávala som anotácie zahraničných - v mojom prípade „kapitalistických" novín, časopisov a kníh. Jednoducho, okrem ruštiny sa našlo málo špecialistov, ktorí by túto prácu ovládali aj z iných svetových jazykov.
Hneď v prvý mesiac ma tam prišiel navštíviť jeden vysoký stranícky funkcionár, ktorý mi tajomne zvestoval, že do konca roka bude so socializmom u nás aj v iných „sockách" doslovný utrum. Zízala som na neho sťa Alenka v ríši zázrakov. Alebo ako mamina po piatich rokoch úchvatnej piplačky s našimi vytúženými detvákmi. Už som sa totiž dávno rozlúčila s predstavou, žeby som sa mohla dakedy v živote nájsť aj po profesionálnej stránke. Jednoducho som nemala červenú bumážku, tak som smela robiť iba to, čo mi stranícki orientovaní nadriadení milostivo dovolili. Mimochodom, väčšina západnej tlače už dva roky dopredu zvestovala zemetrasenie v socialistickom tábore...
Od uzavretia manželstva až do roku 1989 ma však celkom akceptovali aj bez straníckej legitimácie z jednoduchého dôvodu: stala som sa pani dôstojníkovou a môj manžel bol v tom čase dokonca politický pracovník! Hoci kedysi vyštudoval raketovú techniku... Po určitom čase si ho však armáda vybrala ako politruka - a on v intenciách nedeliteľnej politickej právomoci musel poslúchnuť. Armáda je totiž nekompromisná pestúnka. Manžela som teda postupne dokázala pripraviť na to, že mu už príliš dlho nepotečie zaujímavý príval politruckých bónusov. Veľmi rýchlo sa dokázal prekvalifikovať a spravil si úspešne finančný posgraduál. Horšie to bolo s jeho egom. A priam zničujúce následky mal pád socializmu pre ďalších rodinných straníkov.
Môj dôchodcovsko-stranícky ocko sa našťastie veľmi rýchlo preorientoval a začal miesto komunistom fandiť Mečiarovi. Ikona ako ikona - táto bola pre neho aspoň ľavostranná. Aby sme sa v rodine nepozabíjali, odvtedy sme sa prestali radšej o politike baviť. Moji českí svokrovci však ostali pri komunistoch. Chudinka svokra, psychicky veľmi strádala, lebo komunistická strana jej bola pomaly bližšia ako vlastná rodina. Dokonca sa vyhrážala, že toto ona nemôže prežiť a že sa zmárni. Svokor ako hodnoverný komunista - ale inak úžasný človek bol našťastie pri nej aj v týchto ťažkých rokoch - a tak väčšinou nadávali spolu. Občas po nociach aj strhávali plagáty zbrojace proti bývalým komunistom. A dosť na mňa zazerali, lebo moje pravičiarske myslenie bolo pre nich oveľa horšie, ako dajaké morálne poklesky kriminálnikov. Jeden dosť vážny prehrešok mi svokra predsa len neodpustila: ulovila som ich ľavičiarsky zafarbeného syna...
Napriek všetkému boli toto azda najmenšie trápenia v mojom zložitom živote - teda môj kedysi politicky orientovaný manžel, ako aj ďalšia časť komunistickej rodiny. Ale verte, mojich blízkych to poznamenalo až do konca ich života. Nechali sa totiž naivne unášať na vlnách bývalého režimu a v ich mysliach odtiaľ nebolo návratu; navyše v porevolučných rokoch ani náhodou nepatrili medzi zlodejských privatizérov či prezliekačov morálnych kabátov. Jednoducho to boli priemerní, ale veľmi slušní, obetaví a schopní občania našej - vtedy ešte spoločnej Československej socialistickej republiky.
Som rada, že som sa dožila politicko-zamatového kotrmelca. Ľúto mi je však spoluobčanov, ktorí nepochopili vtedajšiu zásadnú zmenu a zákonitý pád socialistického režimu. Na školeniach marxizmu-leninizmu im totiž ani náhodou nespomínali, že aj takáto alternatíva by mohla v našej krajine nastať. Netuším, pre koľko čestných ľudí so straníckou legitimáciou sa totálna zmena vtedajšieho režimu stala nevyliečiteľnou a najmä zničujúcou chorobou. Takéto štatistiky zrejme nikto nespravil...
Vážme si teda potenciálnu slobodu a bojujme za to, aby sa nestrácala prostredníctvom iných prejavov zničujúceho fanatizmu. Lebo každý extrémny -izmus v našom živote je viac ako nebezpečný, o tom som presvedčená.
