Vďaka jednému z mojich príspevkov som riadne zdvihla adrenalín niekoľkým šéfom, lebo som si dovolila otvorene napadnúť fiktívne poistenie mojej dcérky, ktorá už niekoľko rokov žije v zahraničí. Práve na túto kauzu nasadili nadriadení moju terajšiu priateľku Zorku - a verte alebo nie, pomohla mi! Nakoniec som zistila, že mojím článkom som spustila lavínu preverovačiek, ktoré mali za následok zistenie stoviek fiktívne prihlásených, na úkor ktorých sa obohatili prefíkaní slovenskí podvodníci o státisíce províznych koruniek. Napriek tomu sa ale dodnes nezistilo, akým spôsobom sa dopátrali osobných údajov týchto obetí.
Poriadny rozruch som spôsobila v jednej bratislavskej nemocnici, kde mi nakoniec po naštvanom článku zoperovali obe kolená, ale dodnes z mnohých subjektívnych i objektívnych dôvodov ľutujem, že som tam tieto nepodarené operácie podstúpila. Ďalšie dva roky ma totiž museli dávať do poriadku iní obetaví lekári a naprávať nepríjemné dôsledky artroskopií-rýchloviek.
Stretnutie s nafúkaným, arogantným a povýšeneckým úradníkom - to je ešte stále častý úkaz v našej už trhovej spoločnosti. Zrážka so sprofanovaným primátorom či profesionálnym sudcom, ktorý by sa mal domáhať spravodlivosti pre druhých - ale akceptuje iba osobné blaho - to mi ozaj vyrazilo dych. Domnievam sa, že ani tento funkcionársky syndróm nie je u nás ojedinelým odstrašujúcim prípadom.
Veľký záujem vzbudil článok o letných brigádach v zahraničí a špekulatívnych agentúrach, ktoré sa obohacujú na úkor študentov - často s tichým súhlasom predstaviteľov našich stredných škôl. Verte mi, som neskonale šťastná, že posledné z mojich troch detí už konečne doštuduje - hoci si uvedomujem, že možno boli tieto problémy rajskou prechádzkou oproti budúcim možným prekérnostiam.
Zakopla som však vo svojom živote aj o zopár prefíkaných, zlomyseľných a neuveriteľne závistlivých ženských molekúl - a ozaj to bola skoro smrteľná sila! Nenadarmo sa hovorí, že v pozitívnom slova zmysle môže predstavovať ženská bytosť krásu ľudského bytia, ale v negatívnom aj obludné šialenstvo...
Je toho viac ako dosť, do čoho by som rada ešte konštruktívne zabŕdla - lebo nespravodlivosť, byrokracia, ľahostajnosť, korupcia - a najmä zámerná slepota sú úkazy, ktorých by malo byť u nás stále menej. Obávam sa však, že opak je často pravdou a veľakrát sa nadriadení pohrávajú s mňačkovským - ako chutí moc... Pre mnohých je to žiaľ lahôdka, ktorá im pôsobí zvrátenú blaženosť ega i mysle. Ibaže ja mám často z takýchto ľudí žalúdočnú nevoľnosť, a preto sa snažím občas vystreliť presne na cieľ - chvalabohu iba ostrými slovami!
p. s.
Teší ma, že stále častejšie čítam odôvodnenú kritiku na podobné neduhy aj od zvýšeného počtu šikovných autorov z celého Slovenska. Lebo pštrosie správanie sa mi odjakživa protivilo! Je to ale zvláštny pocit, keď sa takýmto spôsobom spoznáte s oveľa väčším počtom zaujímavých ľudí, ako za predchádzajúcich dvadsať rokov...
(obrázky sú prevzaté z internetu)
