Enormne veľký počet - t.j. stovky policajtov obrnených ako v dajakom veľkorozpočtovom mafiánskom filme, ďalších niekoľko desiatok s policajnými psami a na koňoch, desiatky húkajúcich policajných áut a sanitiek za nimi - to bol obraz včerajšieho večera. Niekoľko stometrový konvoj trnavských fanúšikov sa pod prísnymi policajnými pohľadmi premiestňoval najprv zo stanice na štadión a potom bol postup obrátený. K tomu odstavená alebo odklonená mestská doprava... Pýtam sa, toto všetko sa hradí v mene ochrany verejného poriadku z peňaženiek slovenských daňových poplatníkov?
Páni policajti ale zrejme nevedia, že fanúšikovia majú ešte svoje spojky, ktoré prídu do Bratislavy oveľa skôr a na zápas vôbec nejdú. Majú za úlohu pokúpiť fľašky alkoholu a potom sa vmiesia medzi trnavských fanúšikov cestou do ich rodného mesta. V obchodoch sa títo futbaloví žoldnieri správajú neuveriteľne arogantne a bezohľadne - bez akejkoľvek príčiny. Včera som si vypočula toľko vulgárnych nadávok iba preto, že som sa vyskytovala v potravinách a odhadli ma na Bratislavčanku... a potom, že som sa dovolila vykloniť z balkóna... Vypočula si dokonca i vyhrážky, že si ma nájdu podľa domu a okna... Pritom som až do odpoludnia vôbec netušila, že dajaký futbalový zápas sa bude v Bratislave konať!
Nedokážem si predstaviť, čo sa dá s takýmito šialenými fanúšikmi robiť. Davová psychóza je totiž nebezpečnejšia zbraň, ako si myslíme. Mnohí chlapi - ale napodiv i ženy - idú na zápas zrejme iba preto, aby vypustili emocionálne ventily svojho mozgového pretlaku. A keď sa im podarí udrieť alebo vyvolať bitku - tak sú jednoducho hrdinovia dňa. Takýchto fanúšikov milujú a podporujú renomované športové kluby? S týmto nešvárom sa ozaj nedá inak zatočiť? Možno, keby sa odohrali najproblematickejšie zápasy bez fanúšikov - až potom by sa spamätali kluby i fanúšikovia. Alebo odteraz bude ku každému športovému podujatiu patriť ako svižná pridaná hodnota - i arogancia a strach?
