Moje skúsenosti s autami
Pred niekoľkými rokmi som mala možnosť sedieť vedľa šoféra luxusného Subaru, ktorý mi ukazoval, „na čo podobný autiačik má". Na slovenskej okreske sme cez biely deň frčali s 240 km na tachometri. Už som zažila v živote rozličné druhy adrenalínov, ale pravdu povediac, takýto mi ani po 30 ročných vodičských skúsenostiach k životu nechýba. Som však iba žena, ktorá sa nepotrebuje presviedčať podobnými extrémami, aká je úžasná. Jednoducho si uvedomujem, že auto je iba stroj, ktorý môže kedykoľvek zlyhať. Mne napr. stačilo, keď sme onehdy „iba" v 130 kilometrovej rýchlosti dostali defekt a našťastie na prázdnej diaľnici sme lietali od zvodidiel k zvodidlám - pokiaľ sa nám podarilo zastaviť auto. Pneumatika bola na franforce - a naša psychika tiež.
Moja havária
Vážnu haváriu som mala iba raz, a to som mala už dobrých stotisíc kilometrov najazdených. Predbiehala som na diaľnici v skorých ranných hodinách kamión, ktorý šiel ledva 40 kilometrovou rýchlosťou. Keď som ho predbehla, videla som, ako jeho vodič klimbá za volantom. O chvíľu mu však došlo, že ho predbehla žena, tak ma začal naháňať. Nechala som ho predbehnúť ma a po dvadsiatich minútach sa situácia opakovala. Nepredpokladala som však, že si cestu zmenil za hru mačky s myšou a že spánok iba predstiera. Práve sme vošli z diaľnice na okresku a keď som ho začala predbiehať, milý vodič sa „náhle" prebudil a poriadne šliapol na plyn, keď som už bola skoro pred ním. Predo mnou sa blížil ďalší kamión a pretože motor môjho auta bol slabší, začala som brzdiť, aby som sa zaradila za šialený kamión. Dostala som však v snežení šmyk a pretože nespomalil ani protiidúci kamión, vletela som nechtiac do neho. Mala som šťastie, že moje auto v šmyku rotovalo, že som bola priviazaná a mala na sebe kožuch. Moje autíčko som úplne rozmlátila - ale mne sa ozaj s veľkým šťastím skoro nič nestalo. Vodiči oboch kamiónov ku mne pribehli, jeden z nich plakal a sa mi ospravedlňoval. Druhý volal políciu a záchranku. Ale moji anjeličkovia fungovali. Zrejme mám na tomto svete ešte dajaké poslanie - a ja o tom veľmi dobre viem.
Resumé
Stačí si prečítať reakcie na Gumball ralley 3000, na ktorých práve tento rok zapríčinil jeden z účastníkov v Macedónsku smrteľnú nehodu. Väčšina tých, ktorí milujú adrenalín a doslova zbožňujú jazdu v rýchlych autách - pokiaľ možno za volantom takejto kozmickej lizmuzíny, má skôr pozitívny názor na podobné šialené nápady.Alebo že by platilo známe porekadlo: Čo nie je doslova zakázané, je dovolené? V ľudskej ríši je to asi tak...
P.s.
Článok som napísala aj preto, lebo mi môj kamarád Paľko Majer - známy slovenský fotograf, priniesol CD s nádhernými fotografiami na túto tému. Posúďte sami.
