Sobotňajšia krasokorčuliarska exibícia nás vskutku nesklamala a mala oveľa modernejšie grády, ako niektoré jej americké tetušky. Postarali sa o ňu osvedčené legendy - akými boli úžasný Jožko Sabočík, ktorý ešte v 44 rokoch sekal bravúrne jedno salto za druhým, ale pravdaže aj ten, ktorý celú exibíciu spískal - Jevgenij Pljuščenko so skvostným husľovým virtuózom Edvinom Martonom (pravdaže, neodpustil si ani chýrne číslo - Sexbomb). Ďalej sme videli i niekdajších majstrov sveta Petrenka, Bonelyovú, a ďalších známych krasokorčuliarskych protagonistov. Bavili sme sa všetci: malí, veľkí, aj tí, ktorí obdivujú klaunov či adrenalín - lebo až do takýchto extrémnych jedinečností nám to podaktorí krasokorčuliari zabruslili. Úchvatné bolo aj doplnkové Savenkovo číslo LASERMAN. Tento novodobý laserový mág to s laserovými lúčmi ozaj vedel: vytváral obrazce, písal, tancoval - jednoducho čaroval!
Program bol úžasný, iba som zabudla na nepríjemnú zimu, ktorá na tomto zastaranom štadióne číha z nepohodlných drevených sedadiel a zavŕtava sa nielen do ľudských telíčok, ale i mozgových závitov. Keď som sa poobzerala okolo seba a videla zopár vyfintených tínejdžeriek v dvadsať centimetrových minisukničkách alebo tenulinkých bermudách, tak som ich v duchu ľutovala. Vedľa nás drgala frajerka do svojho krásavca: „Zobuď sa konečne! To ani nezatlieskaš, však je to dobré!"
„Je mi zima," znela jeho namosúrená odpoveď, ktorá pokračovala: „Už viem, prečo nechodím u nás do kostolov či na hokej. Lebo by mi tam celkom isto odmrzol zadok a možno i dačo iné."
Musela som sa pousmiať, lebo v podstate mal pravdu. Cez prestávku mi vravel, že do kostola ide radšej v cudzine, že tam už vyhrievané sedadlá majú.
„A v Kanade ich nájdete aj na veľkých štadiónoch," usmiala som sa pri spomienke na môj kanadský pobyt, ktorý obnášal i návštevu nádherného megaštadióna. Podala som zmrznutému mladíčkovi igelitku, aby si ju strčil pod svoj švárny zadoček. S povďakom si ju vzal - a potom už tlieskal a dokonca sa i trocha usmieval. Veď ozaj mal čomu.
foto: autorka
