Rada si spomínam na chvíle, keď som bola malé dievčatko a na Štedrý deň pri večery som čakala, kedy Ježiško už zazvoní a dá pod stromček darčeky. Ten úžasný pocit, keď sa spustil cengot, a ja som hneď bežala ku dverám do obývačky. Mám troch starších súrodencov a ja ako jediné dievča a najmladšia som mala vždy tú česť otvoriť dvere... ten pocit, to búchanie srdca, iskierky v očiach, keď som videla balíčky, nevedela som sa dočkať, čo všetko tam mám.Roky plynuli a zo mňa sa stal dospelý človiečik. Vianočné sviatky som trávila inak. To detské čaro z nich zmizlo a krásne sa stali pre mňa tým, že si vždy sadáme za štedrovečerný stôl celá rodinka. Som šťastná, že nám zdravie natoľko slúži, že sa môžeme všetci stretnúť. I keď mi nedá nespomenúť, že mi je občas ľúto, že ten čas tak strašne rýchlo letí....Nedávne sviatky boli však pre mňa výnimočné. Vrátila som sa do čias, keď som bola malým dievčatkom a čakala na zvonenie od Ježiška. Vrátila som sa do detských čias vďaka môjmu 19 mesačnému synčekovi Maroškovi. Už večera bola iná ako predošlé. To ticho vystriedalo džavotanie, chytanie zo stola všetko, na čo Maroško dočiahol. Samozrejme, treba bolo všetko ochutnať, čo keď náhodou niečo lepšie zachutí. Keď sme sa zodvihli od sviatočného stola, utekala som do obývačky, aby som zachytila Maroška kamerou, keď uvidí pod stromčekom jeho obľúbené darčeky – traktor a báger.Maroško nabehol, v rúčke držal fľašu s čajom – bez nej ani na krok a usmieval sa. Nič, nevšimol si. Keď sme ho upozornili, že pod stromčekom sa niečo nachádza zostal stáť a potom ten výkrik – „zzzzz“ – to je jeho pomenovanie traktora. Ten krásny úsmev, to výskanie, keď sme ho rozbaľovali, tlieskanie rúčkami, to šťastie, tie iskierky v očkách... neopísateľne krásny pocit. A potom ho už konečne držal a každému ukazoval, že má zzzzz. Potom nasledovali ďalšie darčeky, oblečenie, ktoré si ani nevšimol, ale aspoň vyhádzal z tašky, knižky, ktoré ho zaujímajú, ale keďže mal zzzz, tak ani ich si riadne nevšimol, kocky, ktoré tak rád stavia, tie si aspoň poukladal na vlečku z traktora....vankúšik s obrázkom auta, na ten hneď ukázal, ako bude na ňom spinkať, ale samozrejme aj s traktorom...Potom nasledovala veľká krabica. S jednou rúčkou začal strhávať papier, v ktorom bola zabalená a v druhej držal traktor, aby mu ho náhodou nik nevzal . Keď sa nám podarilo rozbaliť krabicu, to čaro znova v očkách a výkrik: „baba“ – báger. ZZZZ len tak letel a už aj vyťahoval báger. Odvtedy, keď sa niekam vyberieme, spoločnosť nám robí: zzzz a baba.Prekrásne Vianoce. Znova to prekrásne detské čaro. Som vďačná Bohu, že o toto šťastie sa môžem deliť s celou rodinou.
