Ivan Gašparovič sa mal možnosť osloviť najmä voličov Smeru, HZDS, SNS a KSS. Tieto strany získali v parlamentných voľbách v roku 2006 celkovo 1 milión 233 tisíc hlasov. Ivan Gašparovič získal v prvom kole 876 tisíc hlasov. Jeho schopnosť osloviť svojich potenciálnych voličov k voľbám je teda na úrovni približne 71 percent.
Iveta Radičová kandidovala s podporou SDKÚ, KDH, SMK a OKS. Tieto strany získali v roku 2006 spolu 889 tisíc hlasov. Iveta Radičová v prvom kole dostala hlasy 714 tisíc voličov. Jej schopnosť osloviť potenciálnych voličov je teda na úrovni 80 percent.
Úspešnosť Františka Mikloška sa dá hodnotiť najlepšie hodnotiť z pohľadu jeho volebných výsledkov v roku 2004. Nepoznáme totiž výsledky hlasovania voličov z hľadiska ich podpory pre politické strany, teda nevieme presne posúdiť, nakoľko sa mu podarilo osloviť voličov KDH. Mikloško získal v minulých prezidentských voľbách 129 tisíc hlasov. Keď však od tohto výsledku odpočítame hlasy získané v čisto „maďarských“ okresoch – Mikloško vtedy na rozdiel od dnešku kandidoval s podporou SMK – dostaneme číslo 109 tisíc hlasov v „nemaďarských“ okresoch. Včera získal Mikloško v prvom kole hlasy 102 tisíc voličov. Jeho schopnosť osloviť svojich potenciálnych voličov je teda na úrovni 94 percent.
Výsledok Zuzany Martinákovej v prvom kole – 96 tisíc hlasov - sa dá porovnať napríklad s volebným výsledkom Slobodného fóra v roku 2006, ktoré vtedy získalo 80 tisíc hlasov. Martináková potom bola schopná osloviť voličov Slobodného fóra na 120 percent.
Dá sa na základe vyššie uvedeného urobiť nejaký záver pred druhým kolom volieb? V roku 1998 dosiahla volebná účasť 84 percent. Súčet hlasov pre HZDS, SNS, ZRS a SDĽ vtedy činil 1 milión 749 tisíc voličov. Ivan Gašparovič má teda z tohto uhla pohľadu k dispozícii ešte 873 tisíc voličov, ktorých v prvom kole nezískal.
SDK, SOP a SMK získali v roku 1998 spolu 1 milión 540 tisíc voličov. Iveta Radičová má teda pred druhým kolom voľných ešte 826 tisíc voličov.
Predstavme si, že by Gašparoviča aj Radičovú prišli v druhom kole voliť všetci ich voliči z prvého kola a obaja kandidáti by si zachovali svoju percentuálnu úspešnosť oslovenie svojich potenciálnych voličov aj medzi svojimi „voľnými“ potenciálnymi voličmi.
Gašparovič by potom oslovil 71 percent z 873 tisíc, čo znamená 620 tisíc ďalších voličov. Spolu s prvým kolom by potom v druhom kole získal 1 milión 496 tisíc hlasov.
Radičová by získala ešte 80 percent z „voľných“ 826 tisíc voličov, čo znamená ďalších 661 tisíc hlasov. Spolu s prvým kolom by teda získala 1 milión 375 tisíc hlasov.
Samozrejme, ide o fikciu, pretože tieto počty hlasov by znamenali približne dvojtretinovú účasť voličov v druhom kole prezidentských volieb.
Aj v druhom kole prezidentských volieb bude rozhodujúcim faktorom schopnosť kandidátov dostať svojich potenciálnych voličov k voľbám. Gašparovič si to veľmi dobre uvedomoval už pred prvým kolom a na oslovenie iných ako svojich voličov rezignoval.
Ide o to, či Radičová neurobí chybu a namiesto motivácie svojich vlastných voličov k účasti v druhom kole, sa bude snažiť osloviť voličov tej „druhej“ strany. V takom prípade prehrá, pretože „podkladaním“ sa iným voličom znechutí svojich, ktorí by ju v opačnom prípade prišli podporiť hlasovaním. Ale je pravdepodobné, že Robert Fico jej na svoju vlastnú škodu situáciu uľahčí ďalšími útokmi na jej osobu. A tieto útoky budú podľa môjho názoru k účasti v druhom kole oveľa viac motivovať Radičovej voličov.
Na záver len bonmot: Mečiar v druhom kole nekandiduje, a preto si na meno novej hlavy štátu budeme musieť prvýkrát v histórii počkať do druhého kola volieb.
