Svätý Štefan je úctyhodný panovník, zakladateľ Uhorska, ktoré bolo minimálne 800 rokov našou vlasťou a my Slováci sme boli spolutvorcami uhorských dejín. V Bratislave boli korunovaní uhorskí králi, Bratislava bola hlavným mestom Uhorska dvakrát dlhšiu dobu ako Budapešť. Počas tureckej okupácie centrálnej časti Uhorska tvorilo Slovensko 150 rokov hrádzu proti prenikaniu islamu do Európy.
Čo je teda na účasti maďarského prezidenta pri odhaľovaní sochy sv. Štefana zvláštne? Iba tri veci. Prvou je termín odhaľovania. Ako by asi zareagovali Maďari, keby turecký prezident prišiel odhaliť do Moháča sochu zakladateľa tureckého štátu v deň výročia tureckého víťazstva v bitke pri Moháči?
Druhou zvláštnosťou je, že na odhalenie sochy neboli prizvaní žiadni slovenskí predstavitelia. Ako tretiu skutočnosť si treba pripomenúť fakt, že vedenie mesta Komárno už viac ako 10 rokov bráni umiestneniu súsošia sv. Cyrila a sv. Metoda na verejnom mieste v Komárne. S rôznymi odôvodneniami: Napríklad, že v Komárne bohužiaľ už nie je žiadne voľné verejné miesto, alebo, že nie je preukázané, že sv. Cyril a sv. Metod naozaj boli v Komárne. Pre sv. Štefana sa našlo celé námestie a dôkaz o jeho pobyte v Komárne nebol potrebný.
Preto sme sa spolu s priateľmi rozhodli na protest proti tejto „náhodnej zhode okolností“ prejaviť národné sebavedomie a dnes ráno sme dočasne obsadili časť územia, ktoré bolo nespravodlivou Trianonskou zmluvou pričlenené k územiu dnešnej Maďarskej republiky.
Komárňanský pevnostný systém je unikátnou vojensko-historickou pamiatkou. Jeho väčšina sa nachádza na území Slovenskej republiky. Ale menšia pevnosť sa nachádza aj na pravom brehu Dunaja. Na komárňanskej pevnosti je umiestnený nápis: „Ani ľsťou ani silou!“, ktorý má dokumentovať fakt, že komárňanská pevnosť nebola dodnes dobytá ani Turkami ani rakúskymi či ruskými vojskami počas revolúcie v rokoch 1848 – 1849. Od dnes už tento nápis neplatí, aspoň čo sa týka časti pevnosti v Komárome.
Po predchádzajúcom prieskume terénu sme približne o 9:30 rýchlym útokom pevnosť dobyli. Využili sme moment prekvapenia, a preto bola pevnosť dobytá bez boja. Napriek nášmu odhodlaniu konať hrdinské skutky treba priznať, že náš útok bol úspešný aj preto, lebo komáromskú časť pevnosti nikto nebránil. Namiesto maďarskej vlajky sme nad pevnosťou vztýčili slovenskú zástavu. Po zvážení všetkých okolností sme sa rozhodli komáromskú pevnosť dlhodobo nebrániť a rýchlym presunom sme sa vrátili na územie Slovenskej republiky.
Keďže cieľom našej akcie bolo prejaviť národné sebavedomie a nie jatriť národnostné vášne, maďarskú vlajku sme so sebou nevzali ako trofej, ale zanechali sme ju priviazanú na bráne pevnosti.
Pre záujemcov o vojenskú históriu nasleduje fotodokumentácia.
