Nedávno média priniesli informácie o tom, ako Peter Gabura opísal svoju diplomovú prácu o repke olejke, a ako potom niekto túto diplomovú prácu v knižnici vymenil za iný text. Lenže novinári mali kópiu pôvodného textu, takže sa na to prišlo. Človek by si povedal, že si Peter bude na budúce dávať pozor. Ale kdeže!
Hľadal som cez google články o jednej téme a keď som klikol na jeden link, ocitol som sa po dlhšom čase na stránkach Faktov. Tak som si povedal, keď som už tu, pozriem si, o čom píše Peter Gabura. A našiel som v rubrike „Vec verejná“ text o kríze, pod symbolickým názvom „Bez zbytočných slov“. Začítal som sa do textu a zrazu mnou hrklo: Veď toto som pred pár dňami čítal ako myšlienky jednej z mojich najobľúbenejších osobností! Čítam ešte raz a hľadám úvodzovky. Alebo aspoň odvolávku na zdroj myšlienok. Ale ako naznačuje už titulok môjho blogu, márne.
Takže na pobavenie čitateľa uvádzam najskôr „autorský text“ pána poslanca:
„Bez zbytočných slov
Stále hovoríme, že riešime krízu. Balíčky, opatrenia. Neverím v žiadne riešenia v samé od seba. To čo nazývame finančná kríza je iné meno pre mravnú krízu. Mravná bieda je príčina, ekonomický úpadok je len následok. Omylom vlády a mnohých politikov je, že ekonomickú krízu je možné riešiť peniazmi. Je to hrozný omyl a desím sa dôsledkov. V situácii, v ktorej sa nachádzame, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie.
Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a k štátnemu (verejnému) majetku. Nepodporovať finančných špekulantov, nerobiť dlhy, nerozhadzovať verejné peniaze, nevydierať nízkymi mzdami pracujúcich, robiť to, čo je reálne a čo nás pozdvihne z tejto korupčno – mamonárskej biedy. Vrátiť sa k hodnotám, pracovať, šetriť a pretaviť prácu a šetrenie v atraktívnu žiadosť spoločnosti ako úmyselné vyhýbanie sa práci a zbytočné plytvanie.
Ako priorita je prekonať krízu dôvery, v seba, ekonomiku, perspektívu slušného života. Ale len balíčkami opatrení, či už finančnými, alebo úverovými to prekonať jednoducho nepôjde. Dôvera je vec osobná a dôveru možno obnoviť len mravným hľadiskom, osobným príkladom a čo najtransparentnejším narábaním s verejnými prostriedkami.”
A teraz uvádzam text môjho obľúbeného Tomáša Baťu z roku 1932:
“Přelom hospodářské krize? Nevěřím v žádné přelomy samy od sebe. To, čemu jsme zvykli říkat hospodářská krize, je jiné jméno pro mravní bídu. Mravní bída je příčina, hospodářský úpadek je následek.
V naší zemi je mnoho lidí, kteří se domnívají, že hospodářský úpadek lze sanovat penězi. Hrozím se důsledku tohoto omylu. V postavení, v němž se nacházíme, nepotřebujeme žádných geniálních obratů a kombinací.
Potřebujeme mravní stanoviska k lidem, k práci a veřejnému majetku. Nepodporovat bankrotáře, nedělat dluhy, nevyhazovat hodnoty za nic, nevydírat pracující, dělat to, co nás pozvedlo z poválečné bídy, pracovat a šetřit a učinit práci a šetření výnosnější, žádoucnější a čestnější než lenošení a mrhání.
Máte pravdu, je třeba překonat krizi důvěry, technickými zásahy, finančními a úvěrovými ji však překonat nelze, důvěra je věc osobní a důvěru lze obnovit jen mravním hlediskem a osobním příkladem.“
Článok Petra Gaburu pokračuje ďalej a našiel som v ňom aj túto zaujímavú pasáž, v ktorej podľa mňa písal Gabura o sebe a o tom, čo urobil krádežou myšlienok Tomáša Baťu. Časť textu som zvýraznil ja.
“Je tu len jedno riešenie: vrátiť sa k hodnotám, vrátiť sa k Bohu, lebo len tam je odpoveď, kde je pravé dobro za ktorým treba ísť a kde je pravé zlo, ktorému treba vyhýbať, súčasne však aj veriť, že jestvuje účtovanie pri ktorom sa definitívne potvrdí, kto mal a má pravdu a kto nie a pri ktorom sa definitívne rozlíši spravodlivý od nespravodlivého, a to nielen, aby bol niekto odmenený alebo potrestaný, ale preto aby všetci jasne videli, že počestnosť, spravodlivosť, láska a obeta nie sú klamom, ani prázdnym slovom ani žartom.”
Konečné zúčtovanie nad Gaburom, ako aj nad nami všetkými, urobí Boh. Zúčtovanie nad vlastnou počestnosťou urobil Gabura sám. Verejne a bez zbytočných slov.
Peter Gabura teda volá po mravnosti a osobnom príklade. Aký osobný príklad nám dáva on? Keby som to mal zhrnúť do jednej vety, vychádza mi toto Gaburovo posolstvo. Alebo viete čo, nazvime ho rovno „Gaburovým mravným zákonom“:
O mravnosti sa najlepšie pojednáva ukradnutými myšlienkami.
Keby ste si chceli prečítať celý Gaburov článok, nech sa páči:
http://www.fakty.sk/verbal/04-09/vec-verejna/
Je plný mnohých iných zaujímavých myšlienok, ktorých autora nepoznám. Možno je to dokonca sám Peter Gabura.
