Keď Majdan skandoval po slovensky "Ďakujeme, ďakujeme" po vystúpení Daniela Lipšica, ktorý podporil demonštrantov, pán Lajčák zaujímal zdržanlivé stanovisko. Jeho smerácki kolegovia v parlamente viedli reči o tom, že sa Slovensko nemôže pridávať ani na jednu stranu sporu a že Lipšic ohrozuje vyváženú zahraničnopolitickú líniu Slovenska.
Prešli tri týždne, Janukovič padol a pán Lajčák letí na Ukrajinu vyjadriť podporu novej vláde. Určite mu budú vďační, najmä keď videli, že na jeho pevné a neochvejné stanovisko sa vždy dalo spoľahnúť. Stačí keď sami vyhrajú a Lajčákov postoj sa okamžite zmení z neutrálneho na priateľský a žičlivý.
Ešte lepší prípad je Lajčákov poľský kolega Sikorski. Presne pred týždňom sa vyhrážal opozícii, že ak nepríjme dohodu s Janukovičom, tak ich čaká armáda, výnimočný stav a smrť. Na druhý deň v svetových médiách vysvetľoval, že viac sa dosiahnuť naozaj nedalo.
Majdan sa na rozdiel od lídrov opozície Sikorskym vydierať nenechal, dohodu neprijal, dal Janukovičovi ultimátum a do 24 hodín opozícia obsadila celý Kyjev, polícia prešla na stranu opozície, Janukovič ušiel a opozícia vyhrala.
Dnes letí geopolitik roka Sikorski vysloviť spolu s Lajčákom podporu novej ukrajinskej vláde. Prečo mi v tejto súvislosti napadol názov americkej komédie Blbý a blbší?
Podľa viacerých portálov venujúcich sa zahraničnej politike sú páni Lajčák a Sikorski kandidátkmi na budúceho šéfa európskej zahraničnej politiky, na budúceho šéfa NATO alebo dokonca na budúceho šéfa OSN. Ak je to pravda, potom Boh ochraňuj Európu, NATO a svet.
