V našom politickom priestore poznáme príklady politikov, ktorým inovácie výrazne predlžujú životnosť. Václav Klaus bol na úvod kariéry produktom prinášajúcim „ekonomické reformy“. Koncom deväťdesiatych rokov sa inovoval na produkt brániaci národné záujmy pred centralizovanou Európou. A pred niekoľkými rokmi sa dokázal inovovať na produkt ponúkajúci inú alternatívu k panike z globálneho otepľovania.
Ján Čarnogurský bol politickým produktom , ktorý celé deväťdesiate roky predstavoval odpor voči Mečiarovi. Okolo roku 2000 sa pokúsil inovovať na produkt ponúkajúci alternatívu Slovenska ako neutrálneho štátu, ktorý nevstúpi do NATO. Táto inovácia mu ale nezabezpečila dostatočnú váhu na politickej scéne.
Mikuláš Dzurinda sa koncom deväťdesiatych rokov vyprofiloval ako produkt, ktorý na rozdiel od Mečiara zabezpečí vstup Slovenska do európskych a transatlantických štruktúr. Neskôr sa inovoval na produkt zabezpečujúci nevyhnutné reformy, ktoré nás hospodársky povznesú. Po roku 2006 sa však márne snaží nájsť inováciu, ktorá by mu ešte o jeden cyklus predĺžila životnosť.
Hlavným problémom Mikuláša Dzurindu ako produktu je fakt, že v súčasnosti už nevzbudzuje u svojich potenciálnych voličov žiadne emócie, a tým ani žiadne očakávania. Ťažko môže uspieť na politickom trhu produkt, ktorého potenciálni voliči prepnú na iný kanál, kedykoľvek sa zjaví na televíznej obrazovke. Je ako plachetnica, ktorá napína plachty, ale okolo nej je bezvetrie. Na Mikuláša Dzurindu už dokonca prestávajú útočiť aj oponenti.
Včera som pozeral na Jojke debatu o kríze. V druhej časti sedel v štúdiu Dzurinda spolu s Bártom, Jahnátkom, Štulajterom a Sotákom. Občas niečo povedal, ostatní väčšinou ani naňho nereagovali a bavili sa medzi sebou ďalej. Keby tam nebol, nikto by si to asi ani nevšimol. Jojku som pozeral spolu s niekoľkými priateľmi. Keď v debate hovoril Dzurinda, začali sa baviť medzi sebou. Keď začal hovoriť niekto iný, rozhovor ustal a pozerala sa debata. František Mikloško hovorieval mladším kolegom – politikom: „Keď už nemáš čo povedať, musíš vedieť aspoň uraziť“.
Mikuláš Dzurinda je v situácii, že by ešte raz veľmi, veľmi chcel. Ale už mu to nejde. A v politike ani pre modrých žiadna modrá pilulka neexistuje.
