Chlap, čo sme ho zbalili napríklad na tvarohovú tortu, má, pokiaľ patrí medzi tých šťastnejších, svoju mamu, teda našu svokru. Svokry vedia byť samozrejme všelijaké, ale kadejaké sú aj nevesty a tiež ženísi. Niektoré moje známe sa sťažujú, že sa svokry príliš nestarajú o ich biedny život a ani to dieťa im nepovarujú, iné zasa frfocú, že sa o ne zaujímajú až príliš, ďalšie sú odsťahované niekoľko tisíc kilometrov a vidia svokrovcov na Vianoce a možno ešte narodeniny a k deťom si najímajú úplne cudziu pani. Tí poslední majú vzťahy úplne bezproblémové, len či sa to ešte dá nazvať vzťahmi.
Počula som o svokre, ktorá sa urazila, pretože nevesta jej po príchode z pôrodnice hrdo oznámila, že pomoc s malým nepotrebuje a teda sa pani nemusí k nim sťahovať. Tá svoju dotknutú dobrotu ventilovala takým spôsobom, že sa nakrkla aj mladá a spoločnými silami sa eskaláciou urazenosti dopracovali do stavu, keď si želania k narodeninám posielali jedna po manželovi a druhá po synovi a žiadna nechcela spraviť prvý krok. Mladý muž behal so synom v náručí medzi dvoma ženami, čo sú mu na svete najbližšie, a snažil sa to vyžehliť. Dieťa sa narodilo v septembri a pod vianočným stromčekom ešte spolu poriadne nekomunikovali. Najlepšie sa na tom bavili otec a brat, ktorý mi pol roka vykladal nové historky z tejto famílie. Všetko by sa to dalo aj pochopiť, lenže pred narodením potomka obe ženy spolu vychádzali takmer bez problémov.
Asi som mierne pozadu, ale celkom nechápem, načo sú takého situácie dobré. Áno svokry sú všelijaké, ale niekto musí mať rozum a pokojne to z tých dvoch môže byť aj nevesta, kto urobí prvý krok. Ak to niektorej robí principiálny problém, odporúčam malé mentálne cvičenie: Predstavujeme si, že je to žena, ktorá pre nás toho chlapa vychovala a vlastne jej vďačíme za to, že je ochotný občas poumývať riad a bez rečí opraví kvapkajúci vodovodný kohútik. Keby to nespravila ona, tak v čase, keď sme sa s ním zoznámili my (teda väčšinou po tridsiatke) by sme z neho nevykresali už vôbec nič. Však si to raz skúsime na vlastných deťoch koľko to dá práce.
Prvý najťažší krok, dobrý úmysel, máme za sebou, teraz už len zostáva vymyslieť nejaký spôsob. Nebola by som to ja, keby ma hneď nenapadla kuchyňa. Čo sa dá robiť, pre mňa je jedlo spôsobom ako sa dá všeličo napraviť alebo zachrániť, tak to skúsime s chlapovými rodičmi.
Jedlo, ktoré budeme potrebovať, musí spĺňať vysoké nároky. V prvom rade musí byť aspoň trošku nápadité. Môžete vypražiť aj rezne, ale v tom prípade si mama vášho muža môže pomyslieť niečo ako: no aspoň, že tie rezne vie spraviť. Pri sporáku by ste nemali stráviť viac času ako hodinu bez ohľadu na počet stravníkov, pretože za prvé budete strhaná a za druhé môže nastať situácia, že vám protistrana obed verbálne nepochváli a myšlienka: tak ja tu driem ako kôň a ona ani pochvalné slovko neutrúsi, nie je práve dobrým začiatkom zmierovacej konverzácie. Vyšší počet stravníkov môže nastať, pokiaľ takticky pozvete aj manželovho brata so ženou, aby rozhovor pri obede neviazol.
Poslednou požiadavkou bude, aby jedlo nezruinovalo váš rodinný rozpočet. Mohli by ste samozrejme začať langustami, ale pokiaľ svokra na vašu hru pristúpi a bude pokračovať polievkou zo žraločích plutiev, spoločne skončíte pri lastovičích hniezdach a komu to už len prospeje? Takže ja navrhujem:
Chrumkavé kura s mandľovo-syrovou kôrkou
Potrebujeme:
Kura(tá) - množstvo prispôsobte počtu stravníkov
50g mandlí
150g tvrdého syra
2-3 lyžičky červenej papriky
hladkú múku
vajíčko (vajíčka)
zemiaky
korenie na zemiaky
olej
Kura naporciujeme na primerané kúsky. V prípade, že to bol cvalík, môžeme rozdeliť stehná na dolné a horné. Prsia oddelíme od kosti a tiež ich môžeme rozrezať na polovicu. Originálny recept počíta aj s krídlami, ale mne sa zdá vcelku zbytočné piecť kosti a odkladám ich spolu s chrbtami na polievku.
Čo s mandľami, závisí od ich stavu. Potrebujeme sa dopracovať k niečomu ako mandľové lupienky. Keďže som vo svojej podstate hrozný škrob a lupienky sú najdrahšia úprava mandlí, ktorá sa dá zakúpiť, preferujem normálne mandle, ktoré nasekám. Pokiaľ majú vaše mandle hnedú šupku, najprv ich zbavte tej, až potom sekajte. Dobre to pôjde, ak ich najprv sparíte horúcou vodou.
Syr nahrubo nastrúhajte. Ja používam eidam, vy môžete obetovať aj iný tvrdý syr, ale s mandľami dostane aj obyčajný eidam príchuť exkluzivity. Údené syry podľa mňa zbytočne prerážajú chuť mandlí.
V miske zmiešame strúhaný syr, nasekané mandle a červenú papriku (celkom dosť, na štyri osoby aj 2-3 lyžičky). Môžeme pridať aj trochu štipľavej, ale opatrne, nechceme predsa nikoho rozohniť.
Kúsky kuraťa obalíme najprv v múke, potom vo vajíčku a na nakoniec v syrovej zmesi. Nesolíme, úlohu soľničky dobre zastane syr. Opatrne položíme na trochu vymastený pekáč.
Ak sa nám na plech zmestia aj zemiaky, tak ich očistíme, kde treba, naukladáme vedľa kuraťa a posypeme zemiakovým korením podľa vlastného výberu. Pečie sa to celé vo vyhriatej rúre asi 45 minút, zemiaky do mäkka a kura sa testuje tak, že ho napichneme špáradlom. Ak netečie krv ani ružová šťava, koniec je blízko.
K jedlu môžete pripraviť akýkoľvek šalát z čerstvej zeleniny. Fľašou vína tiež nič nepokazíte, aspoň bude konverzácia splavnejšia. Navrhujem niečo biele, voňavé, vhodné sú polosladké muškátové odrody.
p.s. zdravím Johnyho do nočnej :)
